Čierny Peter
Podľa hovorkyne Európskej komisie na najvyššej európskej úrovni dnes nikto nehovorí o pozastavení Schengenu alebo o vylučovaní niektorej krajiny zo Schengenu. Lenže v Európskej únii dodnes platí, že na najvyššiu úroveň prichádzajú veci po tom, ako s nimi začnú prichádzať národné reprezentácie.
Národné reprezentácie sa už nejaký čas zaoberajú tak myšlienkou na predĺženie povolených časových limitov na pozastavenie Schengenu, ako aj myšlienkou niekoho zo zóny voľného pohybu vylúčiť celkom.
Európska únia sa príliš dlho príliš málo zaoberala problémami ochrany vodnej hranice v Grécku i Taliansku.
Čierny Peter je v tomto prípade jednoznačne v rukách Grécka. Neplatí to o všetkých národných reprezentáciách, lenže ich počet neklesá, ale stúpa. A stúpať bude s každým mesiacom, o ktorý sa priblíži letná sezóna v Egejskom mori.
Na návrhoch krajín V4, ktoré v utorok zopakovali aj slovenský a český premiér, zaoberať sa najprv ochranou vonkajšej hranice a až potom otázkou, ako si podeliť žiadateľov o azyl, ktorí už vstúpili na územie únie, možno samozrejme cítiť snahu vyhnúť sa nepríjemným témam vnútroeurópskej solidarity, dokiaľ to len bude možné.
Na druhej strane to však neznamená, že otázku vonkajších hraníc – a špeciálne tých stredomorských – je možné, naopak, odsúvať až nakoniec. Teoreticky je možné, že by zvýšená ochrana grécko-macedónskej a grécko-bulharskej hranice, ktorú chce V4 podporiť, zastavila nielen podstatnú časť prílevu utečencov do „vnútornej“ Európy, ale aj zachránila Grécko pred otázkou formálneho vylučovania zo Schengenu.
Akurát, že v praxi by znamenala dve veci: státisíce utečencov by zostali v Grécku a Schengen by napokon v prípade Helénskej republiky tak či onak prestal platiť. Dominový efekt zavádzania kontrol na hraniciach, ktorý sa už rozbehol naprieč kontinentom od Škandinávie po Balkán, má za následok presúvanie tlaku na hranice bližšie a bližšie ku Grécku.
Nevieme, či Grécko už naozaj rezignovalo na ochranu hranice v Egejskom mori, ako to včera povedal český premiér Bohuslav Sobotka, jedno však vieme isto už teraz. Keď na ochranu vonkajšej hranice v Egejskom mori rezignuje únia, Grécko bude zo Schengenu fakticky vonku a nijaké oficiálne vyjadrenia to nezachránia.
Nehovoriac, že Grécko sa premení na jeden obrovský utečenecký tábor, čo pridá – s prihliadnutím na stav jeho ekonomiky a jeho neschopnosti zabrániť ďalšiemu prílevu člnov z tureckých brehov – akurát ďalší nechcený rozmer utečeneckej katastrofe i gréckej katastrofe.
V prípade Grécka skrátka nejde o to, ako s ním naložiť za slabú ochranu hranice a nízku ochotu kooperovať s európskou agentúrou Frontex, ale aj o to, či si Európa nevyrobí humanitárnu katastrofu priamo na svojom území.
Európska únia sa príliš dlho príliš málo zaoberala problémami ochrany vodnej hranice v Grécku i Taliansku. Taliansko je zhodou okolností momentálne z najhoršieho vonku, to však neznamená, že situácia z jari minulého roka sa nemôže kedykoľvek zopakovať.
Grécko nielenže z najhoršieho vonku nie je, ale to najhoršie môže byť, naopak, ešte pred ním. A jeho Čierny Peter môže byť nakoniec celoeurópskym.