Modlárstvo alebo v čí prospech?
Už to vyzeralo, že na slovenskej politickej scéne budú čoskoro iba marketingové strany, čiže také, ktoré sa od seba pred voľbami odlišujú iba bilbordmi. Väčšina subjektov, ktoré podľa prieskumov môžu počítať s kreslami v parlamente, akoby dospela k zhodnému názoru, že je zbytočné vynakladať čas a nedajbože peniaze na mnohostranový volebný program, ktorý predsa nikto nečíta.
Rozhodli sa medzi sebou súťažiť, ako čo najatraktívnejšie sprostredkovať niekoľko hesiel. Do nich zhrnuli svoje vízie, sľuby, priority a pod. Skóre v prospech „programových strán“, presnejšie strán s „normálnym programom“ sa obrátilo iba v poslednej chvíli.
Volič v úzkych
Ak existuje volič, ktorý sa rozhoduje okrem osobných sympatií a antipatií i na základe toho, čo ktorá zvoliteľná strana chce presadiť, je do značnej miery odkázaný na heslá na bilbordoch alebo na webstránky adeptov do NR SR. Týždeň pred voľbami je už na tom však lepšie ako pred dvoma týždňami. Strana OĽaNO-NOVA, ktorej donedávna vystačili na sprostredkovanie svojej predstavy Za ľudské a rozumné Slovensko štyri odseky a „23 kľúčových riešení pre ľudí“, ktoré „musia byť súčasťou programu budúcej vlády“, pravda, pokiaľ v nej strana zakotví, prekvapila 147-stranovým programom. Rozsahom preskočila i KDH, ktoré svojím programom Slovensko, bezpečný domov, spokojné rodiny nás upokojuje, že zostáva klasickou stranou s klasickým programom. Konkurovať jej programom môže iba SNS a čiastočne SaS.
O populizme Smeru hovorí kde-kto, o pravicovom populizme však nehovorí nikto. Jeho exemplárnou ukážkou je populizmus daňovo-odvodový.
Preferenčne druhá najsilnejšia strana Sieť presviedča voliča na bilbordoch, že Dobrý štát slúži ľuďom. Aby zatraktívnila svoj plán na obdobie 2016 – 2020, volebné zámery rozdelila do troch krátkych zón farieb slovenskej vlajky. Most-Híd sa ukázal ako najoriginálnejšia strana. Voličovi sa rozhodol „uľahčiť“ orientáciu vo víziách strany pomocou abecedného indexu ABC. Môžete prechádzať jedno písmeno po druhom, ak máte trpezlivosť.
Vládna strana Smer tentoraz v stručnosti prezentovania svojich zámerov vyšla ako víťaz: sformulovala iba päť krátkych priorít, ktoré by chcela presadzovať, keby bola po voľbách 2016 súčasťou vlády. Účasť na jej programovej konferencii nemohla ponúknuť každému voličovi. Za takýchto okolností známkovanie volebných programov think-tankmi alebo politickými analytikmi môže byť výsledkom iba ich vlastných politických priorít.
Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!
SaS si to nemyslí. Od budúceho roka chce preto vrátiť rovnú daň z príjmov na úroveň 19 percent a následne ju od 1. januára 2019 znížiť na úroveň 15 percent. Nie je sama. Oneskorene, ale predsa, sa k nej pridali Obyčajní ľudia. Rovná daň sa podľa nich osvedčila a mala by byť ešte nižšia. SaS a OĽaNO sú však v porovnaní s KDH v presadzovaní rovnej dane iba nováčikovia. Kresťanskí demokrati rovnú daň, „ktorej myšlienka vznikla v našom hnutí,“ obhajujú, ako tvrdia, najdlhšie. Rovnú daň vo výške 19 % chce opätovne i strana SDKÚ. Tá sa do NR SR a tobôž do vlády nedostane. Našťastie, lebo by sa s KDH o prvenstvo pri presadzovaní rovnej dane poriadne vo vláde poškriepila.
Tvrdohlavosť KDH je v tomto prípade až hriešna. Rovnú daň si totiž nedovolili presadiť ani štáty, ktoré boli kolískou neoliberálnej ekonomiky. Pápež František pri istej príležitosti povedal, že táto ekonomika zabíja. Ba i jeden z jeho predchodcov sa v encyklike Quadragesimo anno z r. 1931 (!) postavil proti koncentrácii bohatstva, ktorej u nás napomáha rovná daň, zrušenie dane z dedičstva, nezdaňovanie dividend a pod.: „To, čo dnes predovšetkým bije do očí, je nielen sústredenie bohatstva, ale aj nahromadenie ohromnej moci, despotické ovládnutie hospodárstva v rukách niekoľkých…“ Dnes už ani pápeži nie sú pre KDH autoritou…
Pozor na populizmus!
O populizme Smeru hovorí kde-kto, o pravicovom populizme však nehovorí nikto. Jeho exemplárnou ukážkou je populizmus daňovo-odvodový. Slovensko má údajne jedno z najväčších daňovo-odvodových zaťažení. Podľa OECD je to však inak. Medzi štátmi EÚ, ktoré sú členmi OECD, dosiahla SR v roku 2014 druhé najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie. Priemer za OECD v tom roku predstavoval 34,4 % HDP a jeho trend bol z úrovne 26,2 % v roku 1967 rastúci. Úplne naopak ako v SR, kde daňovo-odvodové zaťaženie z 39,6 % v roku 1995 kleslo na 28,1 % v roku 2010 a odvtedy iba mierne vzrástlo na 31 %. Ak strany avizujú znižovanie daní a odvodov, SaS dokonca i „zdobrovoľnenie odvodov na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti“, treba sa mať na pozore. Posledné z opatrení by vystavili prekérnej situácii iba tie skupiny, ktoré by lákaniu „dobrovoľnosti“ podľahli. Všetky opatrenia smerujúce k znižovaniu prerozdeľovania by však mali za následok nárast nerovností v spoločnosti. A ubrali by ešte viac školstvu a zdravotníctvu, na kríze ktorého sa profilovala časť predvolebnej kampane.
Najčítanejšie
-
-
Diletanti nasadili ploštice. Iné asi nevedia. Fico s Dankom by sa mali zamyslieť
Komentáre | | pred 1 týždňom | 47 -
-
-
Dvíhajúci sa príliv zodvihne všetky loďky (k názorovému sporu s Ivanom Miklošom)
Komentáre | | pred 1 týždňom | 19 -
-
-
-
-