Predísť, čomu sa dá
Najväčšie výzvy, ktorým bude čeliť nová vláda, majú politické príčiny, ale hrozia ekonomickými následkami. Nemalo by nás to prekvapovať. Skôr by sme sa mali sústrediť na to, ako predísť všetkému, čomu sa ešte predísť dá.
Ak schengenský priestor v dnešnej podobe neprežije tento rok, bude to mať politické dôvody – nezhody európskych krajín a ich neschopnosť dospieť k jednotnej a účinnej odpovedi na migračnú krízu. Tie najnepríjemnejšie a dlhodobé dôsledky takého vývoja sa však vôbec neobmedzia iba na politické ochladenie v Európskej únii a osobné nepohodlie pri cestovaní. Dosahy budú dozaista aj ekonomické a čisto exportne zameraná otvorená ekonomika, akú má Slovensko, bude trpieť viac ako mnohé iné.
Našťastie nestojíme na celkom hlinených nohách, hoci naša pokračujúca osudová závislosť od automobilového priemyslu si priam koleduje o malér.
Pripomeňme si nedávnu štúdiu nemeckého inštitútu Prognos, podľa ktorej by rozpad schengenského priestoru v najbližších desiatich rokoch stál EÚ najmenej 470 miliárd eur. Aj to iba v prípade, že by sa ceny dovozov pre obnovené kontroly na hraniciach všeobecne zvýšili len o jedno percento. Ak by prestoje a ďalšie náklady spojené s obnovením národných hraníc zvýšili ceny dovozov o tri percentá, únia by bola ľahšia o jeden a pol bilióna eur.
Možno by rozpad Schengenu slovenskú ekonomiku prišiel priamo na tri desatiny percenta ročného HDP, nesmieme však zabudnúť rátať aj so stratami všade naokolo. Spomalenie hospodárstva našich hlavných obchodných partnerov v Európe by nás prišlo oveľa drahšie. Zabrániť rozpadu Schengenu bude preto nepochybne prvoradou úlohou novej vlády. Naše predsedníctvo v Rade EÚ nebude nijakou PR akciou. Vláda sa bude musieť z účastníka sporov stať moderátorom dohody – to však bude musieť urobiť ešte dávno pred prvým júlom.
Ak sa presne týždeň pred naším predsedníctvom Veľká Británia v referende rozhodne odísť z EÚ, z nášho predsedníctva sa stane nočná mora rokovaní o ďalšom postupe. Niet pochýb, že Brexit je tiež takmer čisto politickou záležitosťou, ale ani o tom, že by mal vážne ekonomické dôsledky pre celú úniu. Na rozdiel od Schengenu, v Británii boli už kocky hodené. Krajiny V4, vrátane nás, Londýnu ustúpili, pokiaľ mohli. Podľa kritikov až príliš, lenže ak sa Brexit napriek tomu stane skutočnosťou, bude to všetko už irelevantné. Namiesto dvojrýchlostnej tu bude spomalená únia. Výpadok britských príspevkov z jej rozpočtu bude ešte tou najmenšou z nepríjemností.
Samozrejme, všetci sa nejako budú musieť zariadiť v prípade pádu Schengenu i v prípade odchodu Veľkej Británie. V nových podmienkach by sa nepochybne nakoniec nejako zariadila a adaptovala aj slovenská ekonomika. Našťastie nestojíme na celkom hlinených nohách, hoci naša pokračujúca osudová závislosť od automobilového priemyslu si priam koleduje o malér. Najlepším riešením problémov však obyčajne býva predchádzať im. Nie všetkému sa predísť dá, niečomu však určite. Ak bude nová slovenská vláda chcieť pomôcť slovenskej ekonomike, bude musieť mať v prvom rade politicky jasno. V cieľoch i v odhade rizík.