Pomsta s menom Donald
Cynik by povedal, že Amerika a predovšetkým republikáni si o to koledovali už dávno. To, že multimilionár, druhým povolaním obskúrny televízny zabávač s pochybnými spôsobmi, ktorý by bol pred niekoľkými rokmi zlou paródiou na prezidentského kandidáta, dnes smeruje k nominácii na tento post, je výstižným obrazom, kam sa politická súťaž a kultúra v kolíske slobody a demokracie dopracovali.
Panika je stav, ktorý vystihuje atmosféru vedenia Republikánskej strany zoči-voči úspešnému ťaženiu Donalda Trumpa. Horúčkovité plány, ako sabotovať jeho kandidatúru, však prichádzajú viac ako neskoro. Pritom sa to zbieralo oveľa dlhšie.
Dlhé roky zo strany Tea Party, Fox News a ultrakonzervatívnej informačnej infraštruktúry pestovaná nedôvera voči „štátu“, navyše reprezentovaného „neamerickým“ prezidentom, spojená s kritickou mierou polarizácie, a tým nefunkčnosti politického systému, a s ekonomickým systémom, presúvajúcim zisky hore a existenčnú neistotu na čoraz širšie vrstvy nižšej strednej triedy, vytvorili kotol frustrácie a odporu. A to zameraného proti „systému“, ktorý slúži najmä pre potreby jeho aktérov a neschopného riešiť primárne problémy bežných ľudí.
V takejto atmosféra sa historicky vždy darilo tribúnom sľubujúcim rýchle, žiaľ, občas konečné – riešenia. Trump je už len kryštalickým a preto často nevkusným zosobnením tejto degradácie politickej kultúry. A tak smerujú republikáni k nominácii kandidáta, ktorý sa nevie dištancovať od jedného z vodcov Ku Klux Klanu, zdieľa citáty Benita Mussoliniho či skupiny Biela genocída, sľubuje zabíjať rodinných príslušníkov teroristov a rétorické úspechy žne urážaním všetkých naokolo – ženami a menšinami počnúc, svojimi súpermi končiac.
Kým republikánska a tradičná konzervatívna elita je v stave šoku a zhrozenia, predbežne spokojná môže byť Hillary Clintonová, ktorej sa medzičasom podarilo zásadne schladiť politickú revolúciu svojho súpera a smeruje k nominácii demokratov. Jej tím už aktívne pripravuje rýchly protiúder proti Trumpovi ako nepriateľovi pracujúceho Američana a vážnej hrozbe pre krajinu a svet. Ako varuje nielen jej manžel, ale aj politický konzultant David Axelrod, ktorý bol hlavným architektom Obamovho úspechu, podceňovať Trumpa by bola fatálna chyba. Je to v prvom rade flexibilný predavač, mimoriadne schopný obsluhovať dopyt senzáciechtivého mediálneho prostredia a publika.
Na jednej strane je pre Clintonovú výhoda, že Trump zjednotí a zmobilizuje proti sebe nielen demokratickú volebnú základňu, ale aj širšiu mienkotvornú elitu krajiny. Na druhej strane, práve Clintonová je pre neho ideálnym súperom, lebo zosobňuje skazený establišment, proti ktorému sa búri čoraz väčšia časť národa. Z prieskumov verejnej mienky preto vychádza pre neho ako ťaží súper socialista Bernie Sanders, ktorý má od establišmentu podstatne ďalej ako sám Trump. K tomuto rýdzo ideologickému ekonomickému súboju však nedôjde, keďže Sandersovi sa nepodarilo získať na svoju stranu kritickú časť menšinovej a vekovo staršej volebnej základne demokratov.
Isté je, že so súbojom Clintonová – Trump divákov predvolebného divadla v USA čaká ďalšie vystupňovanie už aj tak výraznej polarizácie krajiny na dva nezmieriteľné tábory politickej vojny. Takýto súboj plný osobných urážok a siláckych slov síce zabezpečí reklamné príjmy spravodajských televízií a vyťaženie sociálnych sietí, pre kvalitu politickej debaty a hľadanie najlepších riešení je však zničujúci. Veď ako je možné viesť vecnú a konštruktívnu debatu medzi tábormi, ktoré sa nenávidia?