Kontinuita
Slovenské zdravotníctvo je nezahojená rana, na ktorú doteraz nikto nenašiel ten správny liek. „Hlavní lekári“ sa síce menia ako na bežiacom páse, no všetko zostáva po starom. Do rezortu prúdi aj viac peňazí, ale miznú v rôznych čiernych dierach.
O potrebe zásadných reforiem sa síce hovorí dlho, no zatiaľ sa podarilo urobiť iba to, že zisky sa sprivatizovali a straty sa socializovali – rozložili na plecia nás všetkých.
Preto medzi ľuďmi panuje také obrovské rozčarovanie. Preto opozícia uplynulé štyri roky búšila do Zvolenskej i Čisláka, koľko sa len dalo. Vďaka štrajku zdravotných sestier sa problémy zdravotníctva v predvolebnej kampani skloňovali nespočetne veľakrát. Keďže ľudia sú na túto tému citliví, politici pochopili, že na nej sa dajú zarobiť body. A tak sľubovali…
„Ak by po parlamentných voľbách získala vládnu zodpovednosť práve Sieť, bude presadzovať systémovú zmenu zdravotníctva,“ tvrdil Radoslav Procházka. „Slovenské zdravotníctvo vyžaduje nielen programovú, ale aj personálnu obnovu,“ dodal Miroslav Beblavý.
Teraz, keď prišlo na lámanie chleba a strany sa mali predbiehať v tom, ktorá poskytne najlepšieho kandidáta na ministra, nastalo ticho. Kde sú všetci tí stranícki experti? Kde sú všetci tí odborníci, ktorí pred kamerami sypú stanoviská ako z rukáva? Vláda si môže podať inzerát: „Hľadá sa apolitický krízový manažér, ktorý má dostatok odvahy vyčistiť tento Augiášov chliev.“
To, že sa však skloňuje meno človeka, ktorý v minulosti pracoval pre Pentu, naznačuje, že kontinuita v tomto rezorte bude zachovaná. To však pre pacientov neveští nič dobré…