Preteky ku dnu
Keď zo svojej ilavskej cely vyzrie Tibor Polgári a povie, že prší – a ono naozaj prší – znamená to, že sme sa s ním na niečom zhodli? Zlá otázka. Správna otázka znie: a načo by sme to mali potrebovať počuť akurát od neho? V politike to nie je iné.
Demokrati rôznych farieb sa môžu navzájom neznášať a hádať sa do krvi, vo vzťahu k obdivovateľom hnedej totality by však mali mať spoločne jasno: z úst fašistov nemôže zaznieť nijaký taký užitočný návrh, aký by nedokázala sformulovať a uskutočniť aj demokracia – a lepšie.
Návrhy prospešné pre ľudí očakávame od demokratickej vlády a opozície. Nie od fašistov. Nestojíme im o ne, tak ako oni nestoja o náš súhlas.
Opozícia dáva už druhý týždeň najavo, že pre ňu neexistuje väčšie zlo, ako je koalícia, ktorá práve sformovala svoju vládu. Celá tá paľba špeciálne do Bélu Bugára, Radoslava Procházku a ich spolustraníkov, všetky tie posmešné a urážlivé výroky „oklamaných voličov“ na ich adresu plnia jednu úlohu: keď budú nabudúce Igor Matovič a ďalší v parlamente hulákať o „zlodejskej čvarge“ a „hajzloch“, Bugárovi voliči sa nebudú môcť čudovať. Bude to len logické pokračovanie dehumanizácie, ktorej sú vystavení v týchto dňoch.
O čo hlbší zákop kopú medzi sebou a vládnou koalíciou, o to viac vyniká ich neschopnosť postaviť sa (aspoň) rovnako rázne ku kotlebovcom v parlamente. Je to zbabelosť, neschopnosť alebo niečo zlovestnejšie? V každom prípade múdre úvahy, podľa ktorých problém Kotlebu spočíva v tom, koľko hlasov by mohol azda získať nabudúce, alibisticky prehliadajú problém, ktorý je tu a teraz.
Keď sa v stredu v pléne Národnej rady Kotleba vytasil s návrhom znížiť počet podpredsedov parlamentu v mene šetrenia, poslanec Anton Hrnko z SNS mu odkázal, že taký návrh mu isto napadol cez noc. Omyl. Už vo februári mal v tomto banskobystrický vodca jasno: „Náš program sa budeme snažiť v parlamente presadzovať tým spôsobom, že budeme predkladať návrhy zákonov v prospech normálnych ľudí. Ak naše návrhy ostatné strany odmietnu, samy tak ľuďom dokážu a ukážu, o čo im ide.“
Myslíte si, že Kotleba bude improvizovať? Vôbec nie. Jeho taktika je odkopírovaná od ostatných ultrapravičiarov v Európe: je to zmes zložená z populistického drístania v snemovni a vzývania kultu sily mimo nej. Nabitá pištoľ vo vrecku a „pindy“ o potrebách prostých ľudí na perách. Čerstvá podpredsedníčka Národnej rady Lucia Nicholsonová pre server Aktuality vyhlásila, že nebude mať problém hlasovať za nejaký zákon, ktorý predloží Marian Kotleba, „ak bude prospešný pre ľudí“. Áno, Kotlebovi voliči to isto ocenia… A jej stranícky kolega Ľubomír Galko sa na sociálnej sieti rovno vytešuje, že v osobách kotlebovcov prichádzajú do parlamentu „ťažké váhy“, ktorých sa má zľaknúť jeho ideový oponent zo Smeru Ľuboš Blaha. No comment.
Návrhy „prospešné pre ľudí“ očakávame od demokratickej vlády a opozície. Nie od fašistov. Nestojíme im o ne, tak ako oni nestoja o náš súhlas. Keby mohli, zvalcovali by nás silou. Tak sa zdá, že Národnú radu čaká zostup zasa o čosi bližšie ku dnu. A tí, čo dnes ostošesť vymýšľajú ponižujúce riekanky na Bugára, ale zato sa nedokážu postaviť čelom k hrozbe fašizmu, budú spoluvinníci.