Zlodejstvo
Verejné zákazky ušité na mieru, respektíve prípady, v ktorých víťaz verejného obstarávania pozná podmienky súťaže vopred, takže konkurencia nemá šancu uspieť, sú súčasťou klientelistického ekosystému, ktorý u nás zapustil hlboké korene.
Symbolom tohto zlodejstva sa stal nástenkový tender a Slovensko sa vďaka nemu stalo ukážkovým príkladom neefektívneho nakladania s eurofondmi.
Milióny korún za „právne služby“, ktoré sa dali objednať oveľa lacnejšie, predražené televízne spoty či logo za 33-tisíc eur, za ktoré v iných rezortoch zaplatili len zlomok z tejto sumy…
Dohromady 13 miliónov eur skončilo "vo vzduchu“, lebo niektorí politici si pomýlili službu ľudu so službou vlastnej rodine a Brusel nám tieto peniaze pochopiteľne odmietol preplatiť.
To, že vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry po ôsmich rokoch (!) skončil vyšetrovanie tejto kauzy s návrhom na podanie obžaloby na päť osôb, dáva nádej, že za mrežami už konečne aj u nás skončia veľké ryby.
Hoci sprofanovaný Januškov nástenkový model na tzv. neprioritné služby je už minulosťou, metódy, ako odkloniť verejné zdroje do súkromných vreciek, sa stále zdokonaľujú a chobotníc prisatých na politické strany a verejné zdroje je stále viac než dosť.
Je preto dôležité konečne vyslať signál, že nik nemôže beztrestne porušovať zákon.