Rýchlostná ruleta
Diaľnice D1, D2, D3 a D4 sa na Slovensku stavajú, respektíve idú stavať (D4 obchvat Bratislavy). Pozornosť politikov sa preto celkom logicky začína sústreďovať na rýchlostné cesty.
Zatiaľ sa však strieľa značne od buka. Prioritou je R2, R3, R4 atď. Bežný človek sa v tých skratkách ani nemusí vyznať. Nový minister dopravy je však už vymenovaný a diskusia by sa mohla pomaly znormálniť. Ešte starý minister pred svojím odchodom hovoril, že na dobudovanie projektov, ktoré sú v zásobníku a dávajú zmysel, by ministerstvo potrebovalo do roku 2022 zhruba šesť miliárd eur, ktoré však nemá.
Dôležité je postaviť na strednom Slovensku diaľničné spojenie sever-juh čo najskôr a čo najlacnejšie, a zároveň kvalitne.
Diskusia o diaľniciach má tak zatiaľ dve dosť podstatné chybičky krásy. Zabúda sa na intenzitu dopravy, ktorá by mala rozhodovať o tom, čo stavať ako prvé a čo môže počkať. Zároveň treba seriózne zvažovať, odkiaľ na výstavbu vezmeme. Aktuálne je spísaná petícia na urýchlenie výstavby rýchlostnej cesty R3, ktorá má ísť od juhu po sever okolo Krupiny, Kremnice a ďalej cez Oravu. Súčasne sa však roky hovorí o dokončení R1 z Banskej Bystrice popod Donovaly do Ružomberka. Zaujímavou otázkou je, či si Slovensko môže aktuálne dovoliť stavať oba ťahy. Po finančnej stránky žiaľ nie. Bolo by preto rozumné vybrať jeden úsek a ten dokončiť čo najskôr a potom sa sústrediť na druhý.
Slovensko urýchlene potrebuje spojiť diaľnicou D1 Bratislavu a Košice, čo by sa mohlo v roku 2020 podariť. Problémom však ostáva, že na úsek Turany – Hubová aktuálne nie sú peniaze. Z eurofondov sa stavať nebude a odkiaľ vziať chýbajúcu pol miliardu eur? Ak sa bude stavať cez verejno-súkromný PPP projekt alebo cez štátny rozpočet, postupne to zaťaží verejné financie. Ak si má Slovensko vyberať medzi R1, R3 a D1, tak ako prvá priorita musí byť označená D1. Potom sa môžeme rozhodovať, či vodičov idúcich zo západu na východ pošleme z R1 ďalej na R3 popod Kremnické bane, alebo budú pokračovať tunelom pod Donovalmi.
Viac ako politická by otázka mala byť stavbárska a ekonomická. Ide najmä o tranzit a nie je úplne najpodstatnejšie, či diaľnica bude míňať krajské mesto (Banská Bystrica) alebo okresné (Kremnica). Dôležité je vybudovať na strednom Slovensku diaľničné spojenie sever-juh čo najskôr a čo najlacnejšie, a zároveň kvalitne. Snívať o R4 od Prešova na Poľsko, či o R8 z Nitry na Partizánske je síce pekné, ale financie nateraz nepustia.
To, že sme si zvykli stavať z eurofondov, môže byť onedlho problém. Tie sa čoskoro minú a nie je vôbec isté, či po roku 2020 ešte nejaké budú. Z eurofondov sa má okrem rozostavaných úsekov D1 pri Žiline, Ružomberku, R2 pri Bánovciach nad Bebravou, Zvolene a časti kysuckej D3 vybudovať ešte obchvaty Prešova, Košíc a Čadce.
Je tu ešte jeden variant, a to stavať cez PPP projekty, keď súkromná firma diaľnicu postaví a štát ju až následne spláca 30 rokov. Problémom je výrazné predraženie financovania cez úroky. Zatiaľ sa nám tento druh výstavby môže zdať výhodný, ale čo budeme hovoriť o dve desiatky rokov, keď nebude pri starnutí obyvateľstva na valorizáciu dôchodkov a štát bude mať na krku úvery z minulosti?
Nejde o fazuľky, a preto si treba s chladnou hlavou sadnúť a spočítať si, na čo máme, na čo nie, kde diaľnica najviac pomôže celému Slovensku a kde najviac regiónu. Potom treba spísať reálny diaľničný plán a aj ho dodržať.