Neblahé dedičstvo
Poučky hovoria, že jedným z hlavných atribútov demokratického štátu je vybudovanie takého legislatívneho prostredia, ktoré zaručuje dôstojnosť občanov.
Lenže o akej dôstojnosti možno hovoriť, keď u nás stále platí, že ten, kto sa raz narodil ako chudobný, tak s najväčšou pravdepodobnosťou aj ako chudobný zomrie? O úspechu či neúspechu dieťaťa totiž u nás rozhoduje predovšetkým to, z akých pomerov pochádza.
Hoci formálne je u nás presadzovaný liberálny princíp, podľa ktorého by všetci mali mať v živote rovnakú štartovaciu čiaru, skutočnosť je úplne iná. A tak Slovensko pripomína skôr feudálnu spoločnosť, v ktorej sa moc, bohatstvo a vzdelanie dedia ako léno z otca na syna (rovnosť príležitostí je u nás tiež skôr iba na papieri).
Rovnako sa však dedí aj chudoba. Deti chudobných rodičov so základným vzdelaním idú v šľapajach svojich rodičov a s veľkou pravdepodobnosťou získajú tiež iba najnižšie vzdelanie. Fakt, že deti nemajú dostatočný prístup k vzdelaniu, sa v ich dospelosti prejaví v ťažšom uplatnení na trhu práce. Viacgeneračná chudoba sa tak na Slovensku stáva realitou.
Vymaniť sa z tohto začarovaného kruhu sa dá iba prostredníctvom tzv. vyrovnávacích opatrení, ktoré pomáhajú chudobným vymaniť sa z biedy. Osud týchto ľudí majú teda v rukách politici. Je veľmi pokrytecké, keď pred kamerami iba pokrčia plecami, že firmy nedokážu získať kvalifikovaných zamestnancov, lebo na Slovensku máme množstvo tzv. nezamestnateľných ľudí. My sa môžeme spýtať: A čo ste preto urobili, aby to tak nebolo?
Najčítanejšie
-
-
-
-
Rozumný rozpočet - to bude pre koalíciu riadna fuška. Opozícia si zgustne
Komentáre | pred 3 týždňami | 13 -
-
-
-
-
-