Na indexe
Hnevať sa na zrkadlo za to, že ukazuje nepeknú tvár, nemá zmysel. Zrkadlo iba verne odráža realitu. Podobne aj spisovatelia sú tými, ktorí takéto zrkadlá nastavujú.
V 90. rokoch, keď sa Slovenskom prehnal turbokapitalizmus, tieto zmeny asi najvernejšie zachytil Peter Pišťanek. Zmes „brutálneho realizmu“, čierneho humoru a cynizmu sa nemusí každému páčiť, no to, že jeho kniha poviedok Sekerou a nožom, ktorej spoluautorom je Dušan Taragel, je súčasťou povinnej literatúry pre stredoškolákov, znamená, že na nej oceňujú spôsob, akým dokázali čitateľom priblížiť archetyp Slováka. A povedzme si pravdu, ten pohľad nie je vždy iba pekný…
Združeniu katolíckych škôl Slovenska sa však kniha zdá nevhodná a deformujúca mládež, preto žiada ministerstvo školstva, aby ju stiahlo zo zoznamu.
Žiada sa dodať: Nuž kto iný by mal byť v otázkach cenzúry povolanejší ako katolíci? Vatikán dal už v 16. storočí vypracovať oficiálny zoznam zakázaných kníh, tzv. Index librorum prohibitorum, ktorý platil až do roku 1966! Medzi autormi, ktorí mohli poškodiť vieru a mravy veriacich, sa tak ocitli Daniel Defoe, Immanuel Kant či Victor Hugo.
To, že na „indexe“ by sa teraz mali ocitnúť Pišťanek s Taragelom, je vlastne poctou ich tvorby. Ak by niekto chcel vzbudiť u mladých záujem o literatúru, nemohol si vybrať lepší spôsob, lebo stále platí, že zakázané ovocie chutí najlepšie. Renáte Ocilkovej, tajomníčke združenia, sa to práve podarilo.
Horšie je to však s KDH, lebo jeho novou tvárou má byť práve Renáta Ocilková. Ak to teda kresťanskí demokrati s reštartom myslia vážne, mali by sa porozhliadnuť po iných ľuďoch…