Grécka normalizácia
Medzinárodní veritelia požadujú, vláda v Aténach nechce, rokovania sa naťahujú, stretnutia sú presúvané na neskorší termín, hrozba splátky, na ktorú niet peňazí, sa blíži. Znie to povedome? Vrátili sme sa do roku 2015?
Rokovania o uvoľnení ďalšej tranže pôžičky Grécku blokuje požiadavka veriteľov, aby Tsiprasova vláda dala schváliť v parlamente „záložné úsporné opatrenia“ vo výške troch miliárd eur. Inak povedané, ak by sa Aténam v budúcnosti nepodarilo dosiahnuť požadovaný rozpočtový prebytok, škrtať sa bude automaticky.
Grécka vláda sa zatiaľ vzpiera. Premiér Alexis Tsipras sa pokúsil zopakovať taktiku z minulého roku – požiadal o zvolanie mimoriadneho summitu. Ako sa dalo čakať, stály predseda Rady Donald Tusk to odmietol a vec odkázal na „technické“ rokovania ministrov financií. Čas hrá proti Aténam: na platy verejnej správy a dôchodky v máji možno ešte peniaze naškrabú. Niečo hádam vymyslia aj v júni. No 3,5-miliardovú splátku v júli nemajú šancu vykryť.
Okrem toho, ak malo Grécko niekedy možnosť hrať tvrdo a vynútiť si ústupky, bolo to vlani po júnovom referende. Teraz je situácia iná, a to pre Tsiprasa znamená dve neradostné veci. Od veriteľov nemôže očakávať uvoľnenie reštriktívnej politiky. Skôr naopak, v ktorejkoľvek chvíli môžu prísť s dodatočnými požiadavkami. O znížení dlhu sa tak skoro rokovať nebude. Ani v jednom prípade nejde o racionalitu požiadaviek. V tejto kauze pochovala eurozóna faktor rozumu nadobro už pred rokom.
Európski predstavitelia sa snažia prezentovať „záložné opatrenia“ ako technický problém. Neoficiálne ako oprávnenú požiadavku, ktorou udržia nespoľahlivého Tsiprasa „v pozore“. Každému zúčastnenému sú však pravdepodobne zrejmé tri veci.
Po prvé, Grécko požadovaný rozpočtový prebytok nedosiahne. Kombinácia nezmyselných požiadaviek veriteľov, migračnej krízy a pokračujúceho vnútorného rozvratu (čo úzko súvisí s prvým menovaným) zabezpečí, že krajina nebude profitovať ani z chabého hospodárskeho oživenia v eurozóne, ak vôbec bude. Nebudú príjmy, a priestor na ďalšie znižovanie výdavkov je prekliate malý.
Tým sa dostávame k druhému bodu. Šetrenie takého rozsahu bude musieť zahrnúť škrty v dôchodkovom systéme. Nehovorme už o tom, že grécky dôchodkový systém dostali na kolená aj predchádzajúce rozhodnutia veriteľov a niekoľkokrát ho ž okresali. To v Európe očividne nikoho netrápi. Nevšímajme si ani to, že penzie sú v mnohých prípadoch posledným príjmom nezamestnaných gréckych rodín a ich zníženie len zhorší ľudskú tragédiu.
To trápi európskych politikov ešte menej. Pre nich je dôležitejší zrejmý politický dosah: ďalšie oslabenie Tsiprasovej vlády. A o tom predsa ide už od jej prvého nástupu v januári 2015. Spolu s exemplárnym príkladom pre Španielov, Talianov a ďalších. Ak budú výsledkom predčasné voľby, ešte lepšie. Novú vládu by mohla zostavovať konzervatívna Nová demokracia. Možno zosilnejú fašisti zo Zlatého úsvitu, no to budú len povolené straty v mene „normalizácie“.