Drahá starostlivosť
Na začiatku bol ušľachtilý zámer – zabezpečiť zamestnancom teplú stravu. Tak ako v mnohých iných prípadoch, aj pri gastrolístkoch sa stalo to, že v podstate dobrú vec, ktorá inde funguje, sa v našich podmienkach podarilo obrátiť v pravý opak.
Pôvodný zámer sa začal vytrácať v okamihu, keď sa zaviedla možnosť používať stravné lístky aj na nákup potravín. Odtiaľ bol už len krôčik k tomu, že niektorí predajcovia prižmúrili oči a zákazníkovi za „gastráče“ predali aj alkohol. A vďaka novým platobným gastrokartám sa nákup nepotravinového tovaru ešte zjednodušil.
Samozrejme, emitentom gastrolístkov to môže byť jedno. Dôležité je pre nich to, že vďaka elektronickým kartám znížili svoje náklady. Vzhľadom na to, že trh s gastrolístkami je stabilný a prináša minimálne riziko, ide o vysokoziskový biznis.Ako to už chodí, kto má veľa, chce ešte viac a nenásytným emitentom nestačili ani vysoké provízie, svoj biznis si poistili kartelovou dohodou.
Je pochopiteľné, že takýto neefektívny systém chcú niektorí politici zrušiť a nahradiť ho príspevkom na stravovanie vo forme peňazí. Keď ministerstvo práce argumentuje, že ak by zamestnanci dostali peniaze, „mohli by ich použiť na čokoľvek, teda aj na alkohol či cigarety, čo je v rozpore s účelom tohto príspevku", akoby nechcelo vidieť, že tak sa už deje aj dnes, len to sprevádza zbytočná byrokracia.
Takto fungujúci systém predstavuje príliš drahú starostlivosť o zdravie zamestnancov. Keď gastrolístkom odzvoní, pomôže to mnohým, no stratí len pár.
Ak by predsa len chceli gastrolísktky zachovať, tak potom jedine za predpokladu, že by radikálne osekali marže firmám, ktoré ich vydávajú a zakázali ich používanie mimo reštauračných zariadení.