Nefungujúca stratégia
S trochou sarkazmu môžeme skonštatovať, že odporcovia prijímania utečencov sa absolútne nemusia obávať svojich vlád. Ani tých, ktoré sa inak tvária veľmi ochotne.
Pri súčasnom tempe, akým členské štáty Európskej únie plnia dohodu o prerozdelení 160-tisíc utečencov, bude dohoda splnená najskôr tak niekedy o 60 rokov.
Podľa údajov Európskej komisie bolo od septembra 2015 do polovice mája tohto roka celkovo prijatých 591 migrantov z územia Talianska a 909 z územia Grécka. Ak bolo zmyslom celej akcie uľahčiť Taliansku a Grécku, čiže krajinám prvého dotyku pre státisíce utečencov od brehov severnej Afriky a západného Turecka, potom sa sotva bude môcť niekto čudovať, že Taliani a Gréci si o európskej solidarite myslia svoje.
Nezvládnutá utečenecká kríza poskytuje na celom európskom kontinente palivo extrémnej pravici.
Počty prijatých utečencov jednotlivými krajinami sa rátajú na tucty, len v niekoľkých prípadoch na stovky (Francúzsko). Samozrejme, v tabuľke ihneď udrú do očí štáty V4, ale aj také Dánsko, Chorvátsko či Rakúsko. To sú štáty, ktoré neprijali nikoho ani z Talianska, ani z Grécka.
Dôvody sú rôzne. Chorváti a Rakúšania mali celkom iné starosti – také, ktoré vyústili až do zatvárania hraníc. Štáty V4 sa uzavreli do seba a od začiatku vyhlasujú, že neprijímajú a ani neprijmú žiadne kvóty. Dánsko má zasa svoju vlastnú politiku (nariadenie, podľa ktorého prichádzajúci utečenci sa majú vykupovať vlastným majetkom a pod.).
Áno, Nemecko, ktoré podľa tohto plánu doteraz prijalo len 30 ľudí z Talianska a 37 z Grécka, ich prijalo za celý minulý rok viac ako milión. Preto, lebo ich kancelárka Angela Merkelová uprostred letnej krízy na Balkáne a v Maďarsku v podstate pozvala, ale najmä preto, lebo práve Nemecko bolo a je ich hlavnou vytúženou destináciou.
Opäť zdôraznime, že nikto nemôže poprieť humanistický základ Merkelovej gesta. Rovnako však nemožno poprieť niektoré menej príjemné následky. Dočasné jednostranné suspendovanie dublinského protokolu zo strany Nemecka a následné zosilnenie prisťahovaleckej vlny určite neprispelo k lepšej kontrole prílevu utečencov cez Balkán.
Dnes, keď Berlín začína raziť takmer opačnú politiku oproti tej z vlaňajšieho leta, už na viacerých hraniciach stoja ploty a namiesto spolupráce pri zvládaní náporu žiadateľov o azyl sa hovorí o neistom osude schengenského priestoru.
Podľa plánu z júla minulého roka sa malo prerozdeliť 22-tisíc utečencov spoza hraníc EÚ. K 13. máju tohto roka sa ich takto presídlilo zhruba 6 300. Menej ako 180 ľudí bolo dosiaľ prerozdelených podľa dohody s Tureckom, v rámci ktorej únia prijme za každého migranta vyhosteného z Grécka jedného utečenca s jasným právom na azyl z Turecka.
Európa je rozdelená a v podstate odkázaná na dobrú vôľu neúprimného autokrata na čele Turecka. Nezvládnutá utečenecká kríza poskytuje na celom kontinente palivo extrémnej pravici a je aj faktorom, ktorý môže ovplyvniť britské referendum o zotrvaní v únii.
Údaje jasne ukazujú, že plány na prerozdeľovanie nefungujú. Komu pripadá ich prebíjanie novými a novými verziami toho istého ako dobrá stratégia?