Bez paragrafov
Podanie generálneho prokurátora na Ústavnom súde dostáva príbeh naoktrojovaného podielu pôvodnej slovenskej hudby v programe rádií do nového svetla.
Ak sa ukáže, že novela zákona o vysielaní a retransmisii protirečí Ústave SR, snaha prísne vymedziť minimálne časové kvóty pre domácich autorov sa rozpadne ako domček z karát.
Na to už pred troma rokmi pri prvom skrížení zbraní Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc a Iniciatívy za slovenskú hudbu, podporovanej ministerstvom kultúry, upozorňovali viacerí erudovaní právnici aj odborníci z brandže.
Aj dnes padajú tvrdé slová o retroaktívnom zasahovaní do vlastníckych práv, o obmedzení práva na ochranu majetku, podnikania a hospodárskej súťaže či dokonca o spochybnení slobody prejavu.
Iste, podpora domácej hudobnej (ako aj filmovej či výtvarnej) tvorby je nielen chvályhodná, ale aj potrebná. Osobitne, ak ide o taký málopočetný národ, ako je slovenský. Ale vynucovať ju paragrafmi od súkromných rozhlasových staníc? Navyše, nejde ani tak o pomoc začínajúcim hudobníkom, ale o vymedzený okruh producentov, ktorí už získali svojich fanúšikov, žiaľ, niektorí aj bez výraznejšieho nadania.
Tak ako všade inde i v umeleckom súťažení by mala byť základom kvalita. Ako sa k nej dopracovať? Aj v tzv. šoubiznise existujú určité pravidlá – bez toho, aby sa muselo konať z moci zákona.
Napríklad inšpiráciou mladých talentov v rozličných projektoch, na podujatiach pre mládež, súťažami osobitne prostredníctvom verejnoprávnych médií. Kde sa zablysne talent a naň nadviaže vôľa vypracovať sa, bude nasledovať aj úspech. Bez toho, aby mali skupinky vyvolených dopredu vyárendovaný nárok na tantiémy.
Súvisiace články