Deň daňovej slobody
Všetkých spoluobčanov potešil v stredu deň daňovej slobody. V praxi ho síce takmer nevidieť, čo som si 2. júna hneď o 10.30, keď mal podľa všetkého nastať, overil v najbližšom bankomate.
Nič sa tam síce oproti minulému pondelku nezmenilo, ale nedal som si tým pokaziť túto skvelú romantickú chvíľu. Trochu mi síce bolo ľúto všetkých tých štátnych a podobných inštitúcií, ktoré až do tohto okamihu žili iba z môjho skromného príspevku, ale napokon v živote každého človeka musí prísť aj taká významná chvíľa, keď by si mal pomyslieť iba sám na seba.
Ak som to správne pochopil, je to okrem iného aj istá možnosť užívať si tento skvelý deň na slobode. To vôbec neberú do úvahy ľudia, ktorí vraj úmyselne neplatia dane a potom nostalgicky lepia papierové vrecúška v niektorom nápravnom zariadení. I keď ešte vždy môžu, aspoň podľa bulvárnej tlače, ubziknúť do nejakých tých daňových rajov a tam potom z kokosových orechov so slamkou strebať exotický osviežujúci nápoj.
Pokiaľ to však časovo dobre neodhadnú, môžu doma vždy naraziť na početné ťažkosti, ako sa to stalo napríklad i takému významnému a skúsenému neplatičovi daní, akým bol v dvadsiatych rokoch v USA Al Capone. Obyčajnému človeku, ktorý zodpovedne platí dane, však nič také nehrozí a deň daňovej slobody by mal preto predstavovať istý predel, keď by si vraj mal o svojich výdavkoch rozhodovať celkom sám.
V tomto bode sa však tento ekonomicky a občiansky iste dobre myslený záver, aspoň podľa môjho osobného presvedčenia, nápadne podobá na konšpiračnú teóriu. S úmyslom rozhodovať o svojich príjmoch úplne sám som vôbec nepochodil ani u najbližších príbuzných. Tiež rôzne organizácie, ktoré mi zasielajú každý mesiac rozmanité a milé poukážky (myslím, prirodzene, tie, ktoré treba zaplatiť) v tomto zmysle nikdy neprejavili ani najmenšie sympatie alebo pochopenie pre túto skvelú možnosť.
Skúsim sa na to ešte spýtať v autoservise, ale odpoveď, na základe všetkých doterajších skúseností, už tuším vopred. Spýtal by som sa aj na trhovisku na Miletičovej ulici v Bratislave, ale nie som si istý, či tam náhodou nepoužívajú vietnamský alebo čínsky kalendár, v ktorom to úplne pokojne môže byť aj inak a inokedy.
To všetko mnohých niekedy vedie k určitému podozreniu, či ten deň nie je myslený práve naopak, teda že ide o slobodu pre štát samotný. Veď vo chvíli, keď povyberá to, čo sa dá, môže fakticky s tými peniazmi nakladať bez toho, aby mu do toho niekto čosi hovoril. Napríklad sa tvári, že mu ide o školstvo, no začne stavať veľký futbalový štadión. Alebo povie, že systematicky myslí na spôsob vzdelávania, a úplne bez rozpakov vytvorí Akreditačnú komisiu pri ministerstve školstva. Popri tom ešte niečo ufikne Slovenskej akadémii vied z rozpočtu. Veď sa to týka iba myslenia! A ide pritom iba o jeden rezort!
Nuž ako múdro skonštatoval český aforista Gabriel Laub: „Daň zo samostatného myslenia sa doteraz nezaviedla iba preto, lebo by to bol príjem pre štát úplne zanedbateľný.“