Banky na pranieri
Približne pred štvrťrokom som na webovej stránke Národnej banky Slovenska podal podnet na prešetrenie postupu jednej zo slovenských komerčných bánk týkajúci sa mojej nespokojnosti s výškou vyplatených úrokov z termínovaného vkladu. Na moje písomné reklamácie banka vôbec nereagovala, preto som bol nútený do riešenia sťažnosti zapojiť priamo NBS.
Dotknutá banka pôvodne zamýšľala nárok na doplatenie úrokov na zmluvne dohodnutú úroveň zamietnuť s odvolaním sa na všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých úroky pripisované k viacročnému vkladu sa považujú za prídavný vklad. Napriek tomu, že som dvanásť rokov pracoval v bankovníctve a predpokladal som, že sa v problematike vyznám, reakcia banky ma zaskočila. Nepovažoval som totiž kapitalizáciu úrokov za prídavný vklad, ako sa mi to snažili nahovoriť zamestnanci peňažného ústavu.
NBS vo svojom stanovisku vyjadrila tiež opačný názor ako banka, pretože vo výpise z účtu sa uvádzalo, že som po troch rokoch trvania vkladu vyberal z účtu iba úroky, a nie istinu. Sumu vybraných úrokov preto banka nemala považovať za výber časti istiny prijatého vkladu. Vďaka NBS nakoniec celý prípad dopadol v môj prospech. Banka mi dodatočne úroky v plnom rozsahu doplatila. Prekvapením bolo iba jej písomné stanovisko, kde uviedla, že k predmetnému doplateniu úrokov pristúpila po zvážení všetkých okolností vo forme kompenzácie čistého kreditného úroku ako k ústretovému kroku. Pre úplnosť uvádzam, že išlo o 22 eur.
Komerčná banka, na ktorú som sa sťažoval, patrí medzi najväčšie peňažné inštitúcie na Slovensku. Na jej webových stránkach nájdete rozsiahle odkazy týkajúce sa etického kódexu a jej filantropicko-dobročinných aktivít, ktoré však podľa mojej skúsenosti sú iba marketingovým lákadlom pre klientov s nízkou finančnou gramotnosťou.
Banka mala svojím spôsobom šťastie, pretože v prípade odmietnutia môjho nároku na výplatu plnej výšky úrokov by kauza pokračovala pod taktovkou eurokomisárky pre spotrebiteľskú politiku Věry Jourovej a mohla by vyvolať pre banku neželateľnú publicitu.
Bezbrehá ziskuchtivosť bánk na Slovensku a tvorba zisku vo finančnom sektore za každú cenu sú poháňané aj tým, že banky vedia o slabej legislatívnej ochrane finančných spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o Obchodný zákonník, ktorý upravuje prijímanie vkladov od klientov.
Nájsť serióznu banku aj z pohľadu klienta je preto pomerne zložité. Stačí si spomenúť na viaceré zavádzajúce reklamy ponúkajúce výhodné finančné služby, ktoré vo svojej podstate sú iba uvedením klienta do omylu. Parametre poplatkov, sadzby úrokov a zmluvných podmienok sú obvykle neprehľadné a ťažko porovnateľné, podliehajú častým zmenám.
Odporúčaním preto môžu byť internetové porovnávacie portály, ktoré klientovi umožnia ľahšie rozhodovanie a dnes už aj jednoduchší odchod do inej banky. Na základe uvedených skúseností mi je len úprimne ľúto tých ľudí s hypotékou, kde pravdepodobnosť nekorektných výpočtov úrokov môže byť oveľa vyššia ako pri jednoduchom prijímaní a úročení vkladov.