Sultán sa hnevá
Pravda býva nepríjemná a ten, kto sa ju odváži povedať, si vždy koleduje, že sa niekomu znepáči. Keď nemecký Spolkový snem minulý týždeň prijal rezolúciu, v ktorej označil masové vyvražďovanie Arménov za genocídu, reakcia prišla okamžite.
Nechutné titulky tureckých novín zobrazujúcich Merkelovú s hitlerovskými fúzikmi a s hákovým krížom patria ku koloritu protinemeckej propagandy, s ktorou sme sa v minulosti stretli už aj v Grécku či v Poľsku.
Teraz sa však do hysterickej kampane zapojil aj sám turecký prezident. Vzhľadom na to, že u Erdogana sa v poslednom čase prejavujú čoraz viac autoritárske tendencie, to ani neprekvapuje.
Keď sa tento novodobý sultán vládnuci pevnou rukou celému štátu pýta, či poslanci tureckého pôvodu, ktorí v Bundestagu hlasovali za rezolúciu, sú vôbec Turci, a odporúča im, aby išli na krvné testy, z diaľky akoby znela ozvena dávnych čias, keď slová krv, pôda a česť boli súčasťou inej totalitnej ideológie.
Krajina, v ktorej postupne ovládol bezpečnostné zložky a justíciu, v ktorej dochádza k prenasledovaniu oponentov a v ktorej je ohrozená sloboda slova, sa k totalitnému predobrazu míľovými krokmi blíži.
EÚ by si preto mala spytovať svedomie, či neurobila chybu, keď sa prostredníctvom tejto krajiny snaží vyriešiť utečeneckú krízu a v podstate jej zverila zabezpečenie ochrany svojich vonkajších hraníc. Nehovoriac o tom, či má byť takáto krajina kandidátom na členstvo v únii.