Komu to prospeje?
Autodopravcovia sa opäť chystajú ochromiť dopravu na dôležitých križovatkách väčších miest. Verejnosť pritom už dlhšie nepočula o Únii autodopravcov Slovenska, ktorá za štyri roky svojej existencie dvakrát vyostrila napätie v spoločnosti - žiaľ, aj s dôrazným politickým akcentom - natoľko, že prvá i druhá Ficova vláda jej radšej ustúpila.
Samozrejme, každé zaregistrované profesijné združenie má právo či dokonca povinnosť obhajovať záujmy svojich členov, ani právo na štrajk tu nik nespochybňuje.
Otvorenejšie by sa však malo diskutovať o reálnosti okamžitého splnenia desiatich tvrdých požiadaviek, o spôsobe protestov a o vhodnosti ich načasovania. Pôvodný júnový termín preložili na 1. júl, akurát keď sa začína oficiálnymi podujatiami predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ.
Pritom požiadavky UNAS-u majú vyslovene vnútroštátny charakter a s globálnymi problémami, o ktorých sa bude rokovať v Bratislave najbližších šesť mesiacov, nemajú priamo nič spoločné. Nepochybne, tak ako učiteľské odbory aj autodopravcovia sa budú usilovať zviditeľniť, keď sem pricestujú zahraniční politici a televízne štáby. V tom slovenské predsedníctvo iste nebude výnimkou.
Druhá vec je, či vláda a jednotliví ministri, ktorí budú moderovať okrúhle stoly aj rozhodnutia Rady Európskej únie za svoje rezorty, budú mať práve v takýchto vypätých chvíľach väčšie porozumenie pre protestujúcich.
Najmä, keď sa už teraz dajú vo vyhláseniach UNAS-u nájsť vyhrážky, že v prípade neochoty vlády minimálne Bratislavu, Dunajskú Stredu a Žilinu totálne zablokujú „s tým, že budú požadovať predčasné voľby na Slovensku“.
Takže vlastne komu tu o čo ide? Nebolo by lepšie namiesto horúcich hláv vziať si rozum do hrsti?