Cesta do hlbín
V ktorejsi americkej televíznej šou charakterizovali rozhodnutie Davida Camerona odstúpiť po referende, ktoré sám vyvolal, že je to akoby kapitán Titanicu cestujúcim oznámil, že síce naviedol loď na ľadovec, ale tam sa jeho úloha končí, pretože na oceánske dno by ju mal už navigovať niekto nový... Príbeh má aj pokračovanie. Riadiť loď smerom ku dnu sa totiž nikomu nechce.
Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v utorok v Európskom parlamente označil za hrdinov brexitu včerajška a „smutných hrdinov dneška“ Borisa Johnsona a Nigela Faragea. Prvý z menovaných minulý týždeň šokoval oznámením, že sa na jeseň nebude uchádzať o post šéfa konzervatívcov po Cameronovi. Ten druhý teraz uviedol, že sa vzdáva postu šéfa UKIP (Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva), pretože už vraj splnil svoju úlohu a teraz si chce „vziať späť svoj život“.
Európa potrebuje vyriešiť problém s Britániou čo možno najskôr a čo možno najelegantnejšie. Nielen v mene imidžu, ale aj v mene sebazáchovy.
Nie sú to žiadni hrdinovia. Ani smutní, ani nijakí iní. Farage, ktorý celú kampaň vykrikoval, že je načase, aby si Briti vzali späť svoju krajinu, si chce odrazu brať späť svoj život? Navyše tak, že si pritom láskavo ponecháva svoje miesto v europarlamente – čiže v inštitúcii, ktorú odmieta a neuznáva, o čom celé roky presviedčal celý národ?
Podobne Johnson, o ktorom sa hovorí, že nikdy o skutočnom vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie vlastne neuvažoval a túto tému si privlastnil iba v domnienke, že ho vynesie do kresla premiéra. Čo sú to za politici, ktorí utekajú vo chvíli, keď im ľudia hlasovaním dali za pravdu, lenže ukazuje sa, že tá pravda nie je až taká ružová, akou ju ľuďom maľovali pred hlasovaním?
Nech už ho vyvolal ktokoľvek s akýmikoľvek bočnými úmyslami, referendum prešlo a je platné. V tejto chvíli nemožno jeho výsledok ignorovať a nie je známy ani spôsob, akým by bolo možné jeho výsledok fakticky anulovať bez toho, aby sa pritom porušila vôľa tých miliónov Britov, ktorí si želali z únie odísť. Navyše ak sa demokrati v Európe obávajú následkov brexitu, nech si predstavia, čo by asi nastalo, keby sa hlasovanie Britov za brexit ignorovalo. Takéto „vyššie dobro“ by sa v rukách populistov a krajnej pravice stalo zbraňou proti únii, akú azda ešte v rukách nemali.
Samozrejme, ešte by bolo možné jednoducho ťahať výstupové rokovania medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou donekonečna. Až do chvíle samotného výstupu Británia zostáva členom európskej dvadsaťosmičky so všetkými právami a povinnosťami. Ani takáto perina natiahnutá cez hlavu by však nikoho neušetrila pred faktom, že nejako sa to skrátka celé „vyvŕbiť“ bude musieť, skôr či neskôr. Európa navyše potrebuje vyriešiť problém s Britániou čo možno najskôr a čo možno najelegantnejšie. Nielen v mene imidžu, ale aj v mene sebazáchovy. Problémov ohrozujúcich celú úniu je toľko, že nejaké nekonečné naťahovačky si dovoliť nemôže. Nešťastím je, že na britskej strane sa nikto neponúka za partnera. Tí, čo to celé spískali, utekajú… ako z toho Titanicu.