Salámová metóda
Po tom, čo pred štyrmi rokmi súdy zakázali firmám ťažiť drevo v územiach s najvyšším stupňom ochrany, sa zdalo, že tieto tatranské porasty sa budú môcť vyvíjať nerušene bez zásahu človeka.
Hoci takýto prístup hneval mnohých lesníkov, lebo kalamitné drevo by najradšej speňažili, aj najväčších skeptikov musel presvedčiť pohľad na Tichú a Kôprovú dolinu, kde príroda ukázala svoju silu. Za pár rokov po veternej smršti sa les dokázal prirodzene zmladiť a začal tu bujnieť nový život. A čo je najdôležitejšie – dnes sa namiesto smrekovej monokultúry v lesnom podraste zelenajú už aj javory, buky a jarabiny. Les tak dostáva svoju pôvodnú podobu.
Ťažiarenská loby však nespí. Zvyšujúci sa export dreva, nedostatok guľatiny na slovenskom trhu spolu s rastúcou spotrebou drevnej hmoty pre dotované elektrárne na biomasu vytvárajú tlak, aby sa pôvodná legislatíva zmenila.
Samozrejme, na vec nemožno ísť zhurta, a tak na rad prichádza osvedčená salámová metóda – špekuluje sa, že lesníci by najprv mohli dostať výnimku, ktorá by im umožnila odkôrniť napadnuté stromy v 4. a 5. stupni ochrany. A čo bude nasledovať, si možno poľahky domyslieť…
Z podstaty slova vyplýva, že v bezzásahovej zóne nie sú prípustné žiadne zásahy. Musíme sa preto rozhodnúť: Buď chceme mať národné parky, v ktorých budú pôvodné biotopy a človek ich vývoj nebude nijako usmerňovať, alebo si pre trochu guľatiny zničíme ten vzácny kúsok divočiny, ktorý nám môžu všetci závidieť. Buď – alebo. To rozhodnutie je len na nás.