Solidarita?
Dôchodkové systémy v jednotlivých krajinách sa líšia mierou solidarity a zásluhovosti. Na Slovensku dlho prevládal prvý princíp.
Po zavedení druhého piliera, ktorý je založený plne na zásluhovosti (kto do systému viac prispieva, tak ten z neho aj viac dostane), by bolo logické, aby sa miera solidarity zvýšila v prvom pilieri. To sa však nestalo. Naopak, pravicová vláda v priebežnom pilieri posilnila prvok zásluhovosti a ani nasledujúcim vládam Roberta Fica sa tento deficit nepodarilo celkom odstrániť.
Navrhovaná úprava, podľa ktorej budú menej zarábajúci z priebežného systému dostávať ešte menšie dôchodky, no polepšia si ľudia s vyššími príjmami, obracia princíp solidarity úplne naruby.
Vychádzajúc z premisy, že prvý pilier má byť solidárny a druhý pilier zásluhový, je rozhodnutie ministerstva práce o zmene výpočtu nových dôchodkov nepochopiteľné o to viac, že tento rezort je v gescii strany, ktorá sa vydáva za sociálnodemokratickú. Niečo také by človek možno čakal od „sociálneho netvora“ Ľudovíta Kaníka, ale nie od politikov, ktorí o sebe vyhlasujú, že „robia pre ľudí“.
Takýto krok nemožno vydávať ani za „daň koaličnej vláde“, pretože prijímať vyložene nespravodlivé a antisociálne opatrenia je jednoducho za čiarou. To si nemôže dovoliť ani umiernená pravica.
A robiť zmeny len preto, aby niečo bolo inak, nemá zmysel. Vláda, ktorá na jednej strane zruší odvodové stropy, aby vzápätí mohla bohatým pridať inde, no zoberie tým najchudobnejším, pripomína vtip o perestrojke: Zoberiete dve vedrá a štrk presýpate z jedného do druhého. Narobíte pri tom veľa rachotu, no nič sa nezmení…