Hračka SNS
Ústav pamäti národa leží viacerým politikom v žalúdku. Jedným prekáža, že skúma hnedú minulosť Slovenska, pre ktorú majú určitú slabosť, hoci verejne to nepriznajú.
Tým druhým, ktorí si nestihli všimnúť November 89, zasa prekáža, že narúša idylický obraz ich mladosti.
Pre obe skupiny je to také nechcené dieťa. Zrušiť ho nemôžu, lebo by tým vlastne priznali „farbu“, a tak ho trpia. Hoci zákon o ÚPN jasne hovorí, že ústav má vykonávať nestranné hodnotenie obdobia neslobody a analyzovať prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, politické tlaky sa mu nikdy nevyhli.
Faktom je, že vďaka ľahostajnosti tých druhých sa tým prvým podarilo v minulosti dosadiť za predsedu ústavu svojho človeka a teraz to chcú urobiť znova. Preto sa pod súčasným predsedom Správnej rady ÚPN trasie stolička. Nehospodárne nakladanie s peniazmi a pod. má slúžiť len ako zámienka.
To, že nominant KDH Ondrej Krajňák, konzervatívny katolík, ktorý nakrútil viacero dokumentov mapujúcich obdobie neslobody, nevyhovuje predstavám SNS, len ukazuje, že imidž, o ktorý sa usiluje Danko a spol., je jedna vec, ale podstata zostáva stále rovnaká. Aj preto je národniarom bližší Ivan Petranský a Martin Lacko ako nemastný-neslaný Krajňák.
O vedu a nestranné skúmanie totalitných režimov im ide až v poslednom rade. Hlavné je, aby mali v ÚPN človeka, ktorý dokáže sem-tam prikrášliť obraz „ich prvej republiky a prvého prezidenta“ (ktorého narodenie si, mimochodom, včera pripomenuli aj na svojej webovej stránke…) Nepochopiteľné je len to, že Smer a Most-Híd sa iba ticho prizerajú.