Pragmaticky
Podľa premiéra Roberta Fica je Čína jednou z najväčších ekonomík sveta a nastupujúcou superveľmocou, a preto ju nemožno podceňovať. „Čo je dôležité aj pre Slovensko, je to krajina, ktorá si pragmaticky presadzuje svoje národné záujmy, nie ideologicky.“
Bez akejkoľvek irónie, Fico zhodnotil situáciu realisticky. Čína je pri presadzovaní svojich záujmov pragmatická ako máloktorá iná veľmoc na svete. Čo z toho však vyplýva pre nás? Napríklad to, že celé tie ťahanice medzi Úradom vlády a Prezidentským palácom okolo dalajlámu boli úplne zbytočné a nafúknuté.
Tibet samostatný nebude – možno už nikdy, v každom prípade však nie v dohľadnej budúcnosti. Vie to dalajláma, ktorý už túto politickú agendu v podstate opustil, a vedia to aj v Pekingu. Ak by sa mal čínsky biznis pri prenikaní na svetové trhy riadiť tým, kto sa kedy a kde stretol s Tändzinom Gjamcchom, ktorý ani nie je čínskym občanom, ďaleko by sa nedostal.
Ideológia je prítomná v rituálnych tančekoch čínskych diplomatov, ktorí sa promptne pobúria vždy, keď sa niekde nejaký verejný predstaviteľ s dalajlámom stretne. Ak by sme mali pristúpiť na túto hru, znamenalo by to, že my sami dávame čínskej ideológii prednosť pred čínskym pragmatizmom.
Stretávať sa, s kým chceme, a hovoriť o ľudských právach, kedy chceme my, znamená dávať na jednej strane prednosť našej vlastnej ideológii a na druhej strane Číňanov tlačiť do pragmatizmu: ak im ide o biznis, v poriadku, rozprávajme sa o biznise, ak im však ide o ideológiu, my sme súčasť Európy. Ak Čína presadzuje svoje záujmy pragmaticky, potom niet dôvodu nechať sa ňou politicky vydierať.