Stratený rok
Na začiatku roka to ohľadom potláčania daňových rajov vyzeralo omnoho optimistickejšie. Vďaka verejnej diskusii o príprave a prijímaní účinných opatrení Európskej únie voči tretím krajinám, ale aj vnútri tohto ekonomicko-politického spoločenstva, či dokonca aj eurozóny.
Na Slovensku boli debaty na túto tému o to živšie, že sa odhaľovali viaceré prípady prania špinavých peňazí v zahraničných práčkach. Osobitne v karibskej oblasti, ale nielen tam.
Všetky tieto kauzy aj s prispením pretlaku iných globálnych problémov sa postupne akosi podarilo zatlačiť do úzadia. A čo ľuďom, najmä tým optimistom, ostalo v rukách? Aspoňže nadnárodné firmy, ktoré sa dávali ešte nedávno školákom za vzor, strácali svoj lesk. Lebo k nemu prišli neraz pochybným, či priam podvodným spôsobom, keď považujú obchádzanie daňovej povinnosti za legálne ovplyvňovanie svojich príjmov.
Napríklad Európska komisia vyrubila trinásť miliárd eur americkej spoločnosti Apple za to, že presúvala do Írska svoje zisky bez toho, aby platila za to dane. Koľko z toho už uhradila? Ani cent. Paradoxne Dublin proti konaniu komisie protestoval.
Apple mu síce neplatí takmer nič, ale Írsko by údajne stratilo dobrú povesť medzi investormi. Postavené na hlave! Podobne v roku 2000 vtedajšia Bushova vláda zastavila iniciatívu OECD proti daňovým rajom.
Darmo, väčší pes má väčšie zuby. Prečo to však má platiť aj tam, kde by krajiny potrebovali na svoj rozvoj neporovnateľne viac peňazí? Potom by však mali tvrdšie zasahovať medzinárodné organizácie. Kto však rozhoduje o ich finančnej politike? A tak stojíme na začiatku nového roka. S nádejou?