Cenový guláš
Pokles cien elektriny, plynu a vody nie je takou jednoznačnou správou, ako to bolo po minulé roky. Pri určení cien sa stretlo viacero protichodných premenných a regulačný úrad začal špekulovať.
Pri elektrine sa nakopili resty spojené s dotáciami obnoviteľných zdrojov. Popritom pri vode musí niekto zaplatiť megalomanské investície do nových potrubí. Deje sa tak, mimochodom, v čase, keď technológie postúpili a domové čistiarne odpadových vôd či domové úpravne vody dosahujú parametre 21. storočia. Dodávatelia energií a vody si preto zjavne dohodli s úradom, že chcú mať svoje peniaze od odberateľov isté.
Kto odoberie málo, stály poplatok ho dobehne a bude celkovo tento rok platiť viac ako vlani.
Scenár je pri plyne, elektrine aj vode rovnaký. Zvyšuje sa pevný poplatok a klesá sadzba za samotnú komoditu. Kto odoberie málo, stály poplatok ho dobehne a bude celkovo tento rok platiť viac ako vlani.
Kto odoberá priemerne alebo veľa, bude platiť menej. Z hľadiska nákladov na dodávku a obchodné princípy to má hádam svoju logiku. Sedí aj tvrdenie regulačného úradu, že v priemere ceny elektriny, plynu a vody klesajú. Rozdiely však budú napriek tomu značné.
V prípade plynu bol stály poplatok pre byty, čo varia, 2,11 eura/mes. a je 2,86 eura. V prípade kúrenárskych sadzieb pre domácnosti boli poplatky 5 až 8 eur a po novom sú 11 až 40 eur za mesiac. Takže ak niekto plyn neodoberie a biznis plynárom nevyjde, je tu ešte poplatok, a tak každý sa chytí do siete? Kde je obchodné riziko, snaha o konkurenciu?
Je logické, že ak niekto plyn neodoberie a má prípojku, dodávateľ na tom prerobí, ale každý poplatok by mal mať primeranú úroveň aj vývoj. V priemere síce plyn lacnie, ale to len pre tých, čo varia a kúria naplno, keď sa prejaví znížená cena za každý odobratý kubík.
Podobná filozofia tvorby cien sa prijala pri vode i elektrine. Pri elektrine sa bude platiť viac tam, kde majú ľudia trojfázové ističe a odoberajú málo elektriny. Kto má vyššiu spotrebu, bude platiť menej ako vlani.
Fakt je, že ističmi ľudia určujú, koľko elektrární má byť k dispozícii, ak by si zapli viac spotrebičov naraz. Investície do nových elektrární nie sú malá položka. Zmena cien ani tu však nemôže byť náhla, osveta je slabá a ľudia nemajú žiadne prechodné obdobie na to, aby sa zmene filozofie cien vopred prispôsobili.
Výsledkom takého prístupu preto bude nepochybne kritika tých, ktorým účty pôjdu hore. Do panelákov sa v minulosti natiahli plynové potrubia, aby ľudia komfortne varili na plyne. Nikto im vtedy nepovedal, že keď ani nezapnú sporák, mesačne aj tak zaplatia skoro tri eurá.
Podobne trojfázové ističe s vysokými ampérickými hodnotami sú v malých bytoch či garsónkach luxusom a aj vo väčších bytoch s plynovými varičmi by možno stačila aj jedna silná fáza. Ak to štát chce zmeniť, nech pripraví program s manuálom, kontaktnými miestami, podporou servisných organizácií. Význam v podobe úspor elektrárenských a plynárenských kapacít by takýto program mal.
Pri dvíhaní stálych poplatkov sa zabudlo na malých odberateľov. Seniori v minulosti mali samostatnú tarifu na plyn, pri ktorej síce chýbala adresnosť len pre tých, čo ju potrebujú, ale teraz dôchodcovia nemajú nič.