Ističová aféra
Návrat cien elektriny na úroveň roka 2016 je dobré riešenie cenového chaosu.
Aféra, keď sa z ohláseného zlacňovania vykľulo zdražovanie, je poučná. Na regulačnom úrade, ale aj ministerstve hospodárstva zlyhala komunikácia. Ak niekto prestane hovoriť, tak si koleduje o prešľap. Čo sa teda stalo?
Regulačný úrad sa drevorubačským spôsobom snažil o to, aby ceny elektriny boli stabilné. Chcel, aby nerástli výnosy pre distribučné podniky. Pri poklese spotreby je totiž každý rok tlak na rast cien. Lenže riešenie cez naviazanie mesačných poplatkov za elektrinu na kapacitu ističov bolo nepripravené. A napokon chaotické. O tom, že pri vode budú nové stále poplatky, úrad povedal vopred.
O ističových poplatkoch sa ľudia začali dozvedať až koncom decembra. Teda dostali pár dní na to, aby si prípadné predimenzované ističe dali znížiť. Neskôr sa podľa dopočítaných cenníkov (oficiálne konečné ceny nik doteraz neukázal!) ukázalo, že napríklad platba za garáž na východe má stúpnuť o 155 eur za rok. V 1-izbových bytoch regulačný úrad ističe s tromi fázami označil za luxus a nariadil zdražovanie. A na západe stúpla cena elektriny aj pri vysokom odbere, aj keď na burzách išli ceny dole.
Chaos stopla až vláda. Nemuselo to zájsť tak ďaleko, ak by sa minister hospodárstva zaujímal o ceny, oponoval vyhláške regulačného úradu a nekompromisne žiadal prepočty o dosahoch na domácnosti. Konať sa malo vopred a nie dodatočne. Treba zmeniť systém tvorby cien elektriny, plynu aj vody, aby bola verejnosť vopred informovaná o zámeroch, robili sa prepočty, diskutovalo sa. Potom sa podobné aféry azda nezopakujú.