Skrytí populisti
Najhorší z populistov sú tí, ktorí na prvý pohľad presvedčivo navodzujú dojem, že sú rozumní. Svojimi rečami a činmi však v skutočnosti ľudí oberajú o čas a peniaze. Príkladov, ktoré napĺňajú tieto kritériá, je mnoho.
Dva aktuálne bijú do očí. Vláda konečne navrhla zrušenie Mečiarových amnestií. Opozícia však namiesto podpory v parlamente začína politikárčiť. Líder liberálov hovorí, že treba mesiac na diskusiu a ďalší opoziční politici promptne prišli s vlastným návrhom.
Ide však len o populizmus, ktorý môže zmariť šancu na prelomenie nezmyselných amnestií. Spoločnosť bola už dosť traumatizovaná amnestiami. Treba ich rýchlo zrušiť a riešiť aj iné problémy v krajine.
Rovnako populistické je, že liberáli odmietajú uvoľniť ústavnú dlhovú brzdu na to, aby si štát mohol zobrať lacnejšie pôžičky. Drahé úroky by bolo najlepšie zosobniť týmto darebákom v parlamente, aby ťarchu verejného dlhu platili oni a nebola na pleciach obyvateľstva.
Uvedomujú si politici, že krajina na zle nastavenej dlhovej brzde prišla na drahých pôžičkách o niekoľko stoviek miliónov eur? Pri amnestiách aj dlhovej brzde dotknutí negativistickí politici tvrdia, že chcú „dobre“.
Pritom v skutočnosti ide o populistické návrhy, pri ktorých len za každú cenu chcú ísť do sporu s politickými rivalmi, aby sa zapáčili svojim voličom. Tých si už predtým každodenným divadlom pred kamerami vychovali tak, že spory „žerú“, lebo tí druhí sú predsa „zlodeji“ a „treba byť vždy proti nim“.
Najhoršie na tom celom je, že z toho môžu vyťažiť populisti z radov extrémistov, ktorí sa na nič nehrajú. Ešte nie je neskoro, len treba použiť zdravý rozum.