Povinne očkovať
„Dostanem z teba osýpky!“ počúvala som ako dieťa.
Osýpky boli synonymom absolútnej hrozby odsunutej do sféry minulosti ako mor alebo cholera. Nečudo, boli sme proti nim očkovaní a ani najväčší kritik socializmu by pozitívny prínos očkovaní nespochybnil. Tak ako ho nespochybňuje nikto v dnešnom treťom svete, pokiaľ má šťastie, že oň štátne zdravotníctvo aspoň symbolicky dbá. V Európe, ako sa zdá, si chceme históriu opäť prežiť na vlastnej koži.
Ani nepotrebujeme stroj času. Stačia konšpiračné weby a tzv. biomatky, ktoré si myslia, že keď privedú na svet dieťa, môžu a dokážu rozhodovať celkom o všetkom, a to aj v oblasti medicíny a kolektívnej imunity. Spravidla vedia viac ako lekári, za ktorými podľa nich aj tak stojí niektorá farmaceutická loby a za svoje presvedčenie, že bezpečnejšie ako vakcína sú štyri kvapky ranného moču nalačno, sú pokojne ochotné riskovať život nielen svojich detí, ale aj všetkých okolo.
Osýpky sú späť, šíria sa z Rumunska cez Maďarsko a hlásia ich z ďalších krajín, kde „vďaka“ antivakcinačnému hnutiu poklesla zaočkovanosť pod 95 percent a tým aj kolektívna ochrana. Je treba priznať, že antivakcinačná hystéria má svoje dôvody – okrem mnohých absurdných isto tkvie aj vo vzťahu medzi lekárom a pacientom: pacient od lekára očakáva, že je divotvorca a liečba musí byť stopercentná, a lekár komunikáciu s pacientom často vopred podceňuje. To sú všetko dlhodobé fenomény. V momentálnej situácii, keď už zomierajú ľudia, však na diskusie o dobrovoľnosti vakcinácií nie je priestor.