Nevyrábať martýrov
V júni 1962 bolo niekoľko evanjelických duchovných a. v. odsúdených za trestný čin rozvracania republiky. Hlavnou príčinou bolo, že „boli v minulosti prívržencami buržoáznych alebo reakčných politických strán".
Súd mal na mysli Demokratickú stranu a za jeden z dôkazov „reakčnej činnosti“ sa považovali aktivity vtedajšieho biskupa Západného dištriktu Fedora F. Ruppeldta, ktorý prostredníctvom svojej cirkvi vyvíjal tlak na čelných predstaviteľov štátu, aby Jozefovi Tisovi nebol uložený absolútny trest smrti.
Komunisti si boli svojej pomstychtivej demagógie vedomí, ale všetci totalitaristi sa vyžívajú v silových riešeniach. Trest smrti pre vojnového zločinca pôsobí impozantne, lenže politické kroky by mali byť prezieravejšie ako chvíľkové zadosťučinenie postihnutým.
Biskup, ktorý strávil vojnu v niekoľkých väzeniach a koncentračnom tábore, o správnosti svojho konania nepochyboval: „Nechcel som, aby z neho reakčná časť katolíckeho spoluobčianstva vyrobila martýra, tvrdiac, že jeho smrť je dielom Čechov, luteránov a židov.“
Martýrska mentalita je strašná. Vyžíva sa v pocite obete, ospravedlňuje aj posväcuje ňou svoje zločiny. Ak politici nedokážu naladenie väčšiny spoločnosti odhadnúť, prijať ho ako fakt a konať takticky, môže sa stať aj to, že spravodlivo „odkrágľovaní“ kostlivci začnú masovo vyvaľovať dvere skríň, hoci aj 70 rokov po poprave.
Podoby to môže mať rôzne. I také, že Biskupský úrad v Nitre si celkom bez okolkov zorganizuje seminár „Mons. ThDr. Jozef Tiso, kňaz a prezident“ a bude ho vydávať za historiografický, hoci jeho zmyslom je obyčajná martýrska hagiografia.
Súvisiace články