Nech žije republika
Po prvom kole francúzskych prezidentských volieb sa na múroch objavilo slávne anarchistické heslo, prispôsobené aktuálnej situácii. Vo francúzštine sa rýmuje: „Ani Boh, ani majiteľ, ani Le Penová, ani Macron.“
Máločo lepšie vystihuje radikálne odmietnutie zákernej teórie o nutnosti voľby tzv. menšieho zla. A predsa to bola práve ona, kto spôsobil, že Francúzsko sa nerozhodlo pre reakčný konzervativizmus. Ostáva otvorené, či zvolením Emmanuela Macrona skutočne pripustilo udržanie neoliberálneho status quo, ako poukazuje ľavica a všetci, ktorí k voľbám nešli alebo vhodili prázdny volebný lístok.
Stále je (aspoň u nás) priveľa ľudí presvedčených, že ten, kto nevolí, nemá právo sa sťažovať. Ale ak sa napokon nový prezident predsa vyberie cestou spoločenských reforiem, ktoré budú viac pripomínať socialistický program, bude to aj zásluhou tých, ktorí menšie zlo odmietajú.
Mnohí z nich sa v Deň víťazstva nad fašizmom vybrali na pokojný pochod medzi Námestím republiky a Námestím Bastily, pomenúvajúc problémy, ktoré odmieta vnímať ako ideológia voľného trhu, tak konzervatívna ľavica: Prednostné sústredenie sa na otázky ekológie, sociálnej a rodovej rovnosti, rozvoj lokálnej a autonómnej ekonomiky.
Problémom mnohých dnešných liberálov je neschopnosť rozpoznať, že za vzostupom extrémizmu, ktorého sú odporcami, nie je nejaký inherentný fašizmus. Že ten je v mnohom dôsledkom ich vlastnej politiky.
Emmanuel Macron vie o príčinách, ktoré ženú ľudí k extrémnym voľbám a nárastu spoločenského napätia. Bude na ňom, aby z tejto reality vychádzal a presvedčil, že jeho výhra nebude znamenať len výsledok voľby medzi „morom a cholerou“.