Živelnosť
Príroda môže byť spojencom aj nepriateľom poľnohospodárov. Reťaz dobrých rokov sa strieda obyčajne s reťazou extrémne nepriaznivých. Druhú jar po sebe ovocinári, vinohradníci a zeleninári pozberajú mizernú úrodu. Nevyspytateľné počasie dokazuje, že rámce výroby potravín, nehľadiac na obrovský technický pokrok, určuje práve ono.
Po vlaňajšej tragédii sa na tohtoročné jarné mrazy pestovatelia pripravili podstatne lepšie, a predsa napokon triumfovalo počasie.
Aj preto, lebo poľnohospodárstvo stále zostáva fabrikou pod holým nebom. Protimrazové závlahy sa nedajú vybudovať z roka na rok. Okrem toho ide o mimoriadne nákladnú investíciu. Ostatné protimrazové prostriedky, ako povedzme sviece, sú účinné, len ak sú mrazy mierne.
Ak má mať slovenské ovocinárstvo a vinohradníctvo perspektívu, treba mnohé veci zmeniť. Počnúc výberom polôh, na ktorých sa nové sady a vinice budú zakladať. Tým sa dá predísť vopred ekonomickým katastrofám. Oplatí sa tiež prehodnotiť dotačnú politiku a podporiť technológie, ktoré povedú k minimalizácii škôd.
Napokon štát by mal toľko deklarovanú podporu poľnohospodárstvu premietnuť do aktívnej politiky zmierňovania rizík a škôd. V Rakúsku z verejných zdrojov kryjú farmárom až 50 percent poistného. Je to efektívnejšie ako ad hoc vyplácať náhrady za škody. Straty na úrode narobil živel, ale aj preto, lebo naše poľnohospodárstvo sa rozvíja živelne.