Cui bono?
Kto by nechcel, aby naše súdy fungovali efektívnejšie a sudcovia sa viac špecializovali?
Nápad ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej zlúčiť päť bratislavských súdov do jednej budovy vyzerá na prvý pohľad možno zaujímavo. Lenže tak ako dokonalý výstroj neurobí z priemerného športovca špičkového, tak ani jedna budova nie je garanciou toho, že sudcovia sa zlepšia a ľudia sa skôr dočkajú spravodlivosti.
Skôr sa natíska otázka, či sa za rečami o zefektívnení a špecializácii sudcov neskrýva niečo úplne iné.
Ak by boli budovy bratislavských súdov skutočne v takom katastrofálnom stave, na neudržateľný stav by sa iste sťažovali aj samotní sudcovia. Sama osebe myšlienka predať staré budovy a za tieto peniaze kúpiť jednu novú nie je zlá. Postaviť novú budovu je vždy lacnejšie, ako prácne zrekonštruovať starú „barabizňu“. Lenže o to v tomto prípade nejde.
Otázne však je, prečo by štátne inštitúcie mali byť v prenajatých súkromných budovách? Faktom je, že niektoré súkromné firmy putujú ako dromedáre rok čo rok do nových kancelárskych priestorov, lebo vedia, že vždy dostanú rôzne výhodné zľavy.
Očakávať, že centrálny bratislavský súd sa bude každoročne sťahovať, je však nezmysel. Preto sa pani ministerky treba po právnicky spýtať: Cui bono? Nemal by z celej veci prospech predovšetkým ten, kto by budovu centrálnemu súdu prenajímal?