Európske trhliny
Postoj k migrantom nerozdeľuje Európu iba na východ a západ. Ako ukazuje aktuálny prieskum britského inštitútu Chatham House, je tu ešte jedna veľká deliaca čiara.
V otázke prisťahovalectva sa značne líšia názory európskych elít od postojov širokej verejnosti. Kým 56 % občanov z 10 krajín EÚ chce zastaviť prisťahovalectvo zo štátov s prevažne moslimským obyvateľstvom, rovnaký názor má iba 32 % elít.
Znamená to, že to, čo Emmanuel Macron a Angela Merkelová vyčítajú stredoeurópskych krajinám, je v podstate vox populi i na západe. Otázka znie: Ako dlho je možno ísť proti názorom voličov, aby sa neprehlbovala priepasť v spoločnosti? Lebo, keď majú ľudia pocit, že tam „hore“ ich nikto nepočúva, ženie ich to do náručia extrémistov.
Po voľbách v Holandsku bolo počuť hlasy, že Mark Rutte zvíťazil iba preto, že si do značnej miery osvojil nacionalistickú rétoriku Geerta Wildersa. Ak však u Holanďanov prevládol názor, že „loď je plná“, mal sa mu vzoprieť? A čo by hovorili, keby prehral?
Rezervovaný postoj k migrantom z moslimských krajín má svoje príčiny. Nik nemôže tvrdiť, že existuje kauzálna súvislosť medzi islamom a terorom. No na rozdiel od západných elít, bežní ľudia v EÚ (a rovnako krajiny V4) vnímajú to, že medzi súčasnými problémami a moslimskou migráciou existuje určitá korelácia – lebo všade tam, kde je viac moslimov a vznikajú getá, majú džihádisti vytvorené aj silnejšie zázemie. Zakrývať si pred tým oči a vymýšľať politicky korektný newspeak len pomáha prehlbovať trhliny v európskej spoločnosti.