Populista prezidentom
Filipínsky prezident Rodrigo Duterte už počas predvolebnej kampane v minulom roku sľuboval, že keď sa dostane k moci, zatočí so zločinom a s drogami tak, že umrie aspoň 100 000 ľudí a z toľkých tiel pohádzaných v manilskom zálive stučnejú ryby. Od prvého dňa nástupu do prezidentského kresla, 1. júla 2016, vyhlásil vojnu drogám a drogovým dílerom, ktorí sú podľa neho hlavným nešvárom filipínskej spoločnosti.
Aj keď mnohí určite sympatizovali s jeho sľubmi, pravdepodobne nečakali, že ich bude aj dodržiavať. Duterte sa však svojich sľubov drží a vo vojne proti drogám dal polícii voľnú ruku. Môže zabiť kohokoľvek, kto je „podozrivý“ z držania drog. Teda nielen dílerov, ale aj užívateľov. Policajt v ulici tak namiesto súdu rozhodne, či je dotyčný vinný, a hneď aj vykoná rozsudok, načo sa paprať s prezumpciou neviny.
Duterte sa vystatoval tým, že sa v minulosti rád prevážal po uliciach mesta Davao a „hľadal problémy“, aby „mohol niekoho zabiť“. Teraz ako prezident vydal rozkaz vraždiť ľudí užívajúcich drogy nielen polícii, ale aj akýmkoľvek gangom a ozbrojeným skupinám, komukoľvek.
Jeho zdôvodnenie bolo, že môže zabíjať hocikto, pretože donucovať rodičov zabíjať svoje závislé deti by bolo „príliš bolestivé“. Do dnešného dňa tak pri policajných operáciách a vyčíňaní gangov, ktoré si vybavujú účty alebo odstraňujú nepohodlných ľudí, o ktorých budú tvrdiť, že sú spojení s drogami, zomrelo približne 7 000 ľudí.
Podľa polície z nich 2 555 bolo „podozrivých“ z držania drog, a ostatných vyše 4 000 umrelo za „nevyjasnených okolností“. Niektorí opoziční poslanci, ktorí kritizovali jeho praktiky, sú už pre istotu zatknutí.
V jednom z rozhovorov sa začal prirovnávať k Hitlerovi a zasníval sa, že by „rád“ zabil tri milióny ľudí užívajúcich drogy. To, že pri jeho krviprelievaniach umierajú nevinní ľudia a deti, nazval „vedľajšími škodami“. Keďže policajti používajú samopaly, ktoré nie vždy mieria presne, ubezpečil všetkých, že za to nebudú perzekvovaní.
V istý moment dokonca začal fantazírovať o tom, že bude vydávať odmeny za telá drogových dílerov. Naposledy sa dostal pod paľbu kritiky svetových médií za vyjadrenia, ktoré potom nazval „vtipom“, že jeho vojaci, ktorí okrem iného momentálne na juhu krajiny bojujú, ako Duterte tvrdí, proti ISIS, môžu beztrestne znásilňovať ženy.
Pravdou je, že násilnosti a vojnové zločiny nie sú ani dnes vo svetovom meradle žiadnou výnimkou. Uhladenejší prezidenti diktátori z iných krajín tzv. tretieho sveta, často žiaci prestížnych západných univerzít, sa tak nevyjadrujú, používajú uhladenejší jazyk. Metódy a výsledky sú však často podobné.
Určite sa Dutertemu dostáva aj špeciálnej pozornosti a kritiky jeho ťažkých ľudskoprávnych prešľapov preto, že sa rozkmotril s USA. Geopolitické úsudky nabok, jedno je isté: takto to dopadá, keď si ľudia zvolia populistov, ktorí na zložité problémy chcú aplikovať jednoduché, a preto takmer vždy úplne nesprávne riešenia.