Skončime sťahovanie
Historické jadro Trnavy sa mení na pôvabné múzeum architektúry a umenia pod holým nebom. Reštaurujú tam aj sochy, ku ktorým pribúdajú tie donedávna schované v depozitoch či úplne nové.
Nekričia po sebe, no vhodne dopĺňajú bohaté dejiny prvého slobodného kráľovského mesta na Slovensku. O to viac prekvapujú zámery terajších konšelov presťahovať Pamätník osloboditeľov z Námestia SNP mimo centra.
Argumentujú problémami so statikou. Ak naozaj sú, dajú sa predsa riešiť i na mieste, čo by stálo menej ako transfer celého diela kamsi na perifériu. Už po novembri 1989 sa ozývali hlasy, aby umelecky cenné bronzové súsošie od Ladislava Snopka z roku 1959 nedôstojne preniesli do kasární. Preto sa netreba čudovať, že mnohí Trnavčania, najmä bojovníci proti fašizmu, nedôverujú navrhovaným krokom radnice.
Tá vraj chce vrátiť tejto štvrti ráz zo začiatku minulého storočia. Ak by tam však opäť mala stáť socha M. R. Štefánika či jej predchodkyňa – pomník maďarských honvédov, určite by vzápätí premenovali aj námestie. Klobásovou metódou teda príde Trnava o časť svojej histórie.
Pritom je známe, že keď 28. augusta 1944 generál Ján Golian vydal šifrovaný rozkaz Začnite s vysťahovaním, tamojšia vojenská posádka ako jediná na západnom Slovensku prešla na stranu Povstania. Už štyri generácie Trnavčanov si pred pamätníkom pripomínajú výročia oslobodenia mesta.
V Rakúsku by bolo nemysliteľné, aby v rámci renovácie starej Viedne zlikvidovali spred paláca Schwarzenbergovcov pompézny pomník Červenej armáde. Ako sa ukazuje, v Poľsku a Pobaltí to možné je. Ku ktorej kultúrnej časti Európy sa chce pridať Trnava?