Držím palce, ale neprídem!
Keď som bola dievča, nevedela som, čo znamená slovo homosexuál, buzerant, bukvica, teploš... Ani som žiadneho nepoznala.
Niekedy v puberte mi mama obsah slova vysvetlila. Odvtedy som s nimi – slovami aj s „teplošmi“ – kamarátka a aj rodina. Mám ich medzi obľúbenými žijúcimi aj nežijúcimi spisovateľmi, na sociálnej sieti, v osobnom, súkromnom aj vo verejnom živote, mám ich aj v rodine. Ani na chvíľu mi nenapadlo nejako spochybňovať ich nárok na všeobecné ľudské práva, či dokonca ich nejakým spôsobom znevažovať.
Pred pár dňami sa konal v Prahe Dúhový Pride, zameraný na gay, lesbickú, bisexuálnu a transgender tematiku. Pride chce však byť úplne pre všetkých. Siedmy ročník prišiel s kampaňou „Zbytečný festival“ – organizátori sa snažili ukázať na nesprávne vnímanie ich LGBTI komunity, upozorniť na jej práva a požiadavky. Zjednodušene, žiadať spoločnosť, aby ich nie tolerovala, ale prijala!
V sobotu 19. augusta sa bude Pride konať v Bratislave. Tiež nadväzuje „na myšlienku podobných sprievodov po celom svete, že všetci ľudia sú si rovní bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu“. Je farebnou prechádzkou, počas ktorej sa k LGBTI ľuďom pridávajú ich rodiny, priatelia, kolegovia a známi, aby ukázali, že ide o úplne bežných ľudí, ktorí chcú mať rovnakú šancu ako všetci ostatní udržať si zdravie, ísť si za šťastím, zarobiť si na živobytie, byť v bezpečí vo svojej krajine a starať sa o tých, ktorých milujú.
K hlavným cieľom PRIDE patrí: „Zviditeľnenie komunity LGBTI ľudí (lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí), ktorí chcú mať rovnakú príležitosť na šťastný život ako všetci ostatní, upozornenie na prekážky, ktoré LGBTI ľudia zažívajú, a ponúknuť riešenia a uzákonenie partnerských zväzkov ľudí rovnakého pohlavia, aby mohli žiť svoj život dôstojne, bezpečne a v núdzi sa o seba navzájom postarať.“
Dostala som na bratislavský Pride pozvanie. Rozmýšľala som, že vezmem dcéru a pôjdeme na výlet do Bratislavy, možno ten festival odpovie dievčaťu z malého mesta na začiatku puberty na mnohé otázky. Naše deti už budú inak rozmýšľať, a vôbec nepochybujem, že časom LGBTI komunita všetky svoje práva dosiahne. Prečítala som si pozvánku, všetky články na internete o Dúhovom Pride v Prahe a napokon som zabrúsila k fotografiám. Trochu mi pripomenuli karneval v Riu, ostatné prirovnania nespomeniem, lebo sa nikoho zo zúčastnených nechcem dotknúť.
V mojom svete majú miesto všetci, ale na Dúhový Pride nepôjdem a nevezmem naň svoju mladulinkú dcéru. Práve preto, že v jej okolí je veľa homosexuálov a lesieb a ona o tom vie. Zhovárame sa spolu o týchto veciach. Nechcem jej ukázať našich kamarátov a príbuzných v maskách, v akých pred hetero komunitu predstupujú so svojimi vážnymi, najvážnejšími požiadavkami, aby som ju nevyľakala a jej kamarátov a príbuzných nezosmiešnila!
Podľa mňa by Pride nemal byť karneval, keď kladie také vážne otázky a ponúka vážne odpovede, a okoloidúcim by sa z neho nemal dvíhať žalúdok ani rázporok! Kamoškovia, držím vám palce, ale neprídem!