Zahrávanie sa s ohňom
Aj keď zámerom Andreja Danka bolo posilniť vplyv SNS, vytvorením koaličnej krízy sa mu podaril pravý opak - prešustroval časť ťažko nadobudnutého politického kapitálu.
Občanom môže byť vcelku jedno, či sa líder nejakého politického subjektu pokúša spáchať verejne samovraždu, no ak sa obdobné „harakiri“ týkajú samotného štátu, mal by každý spozornieť.
Koketovanie s myšlienkou odvolať ministra Richtera je totiž cestou do pekla. Ak by sa súčasná koalícia rozpadla (lebo je veľmi pravdepodobné, že premiér by spojil návrh na odvolanie Richtera s hlasovaním o dôvere vlády), tak by to malo dosah na celú krajinu. V súčasnosti, keď aj najväčší „ficobijci“ uznávajú, že koalícia momentálne nemá alternatívu, lebo opozícia je v žalostnom stave, je takéto zahrávanie sa s ohňom nanajvýš nezodpovedné.
Okrem toho, že Danko by sa do histórie zapísal ako druhý Sulík, rozpad vlády by znamenal, že zmeškáme vlak do jadra únie. V minulosti sme sa už viackrát mali možnosť presvedčiť, že to, na ktorej strane sa ocitneme, má fatálne dôsledky pre ďalší osud krajiny.
Trucovať na periférii EÚ v spoločnosti Orbána a Kaczyńského je pre časť opozície iste príťažlivá predstava, no jedinečnú šancu stať sa súčasťou Západu by sme nemali premrhať.