Čudný dialóg
Regionálny premiér Carles Puigdemont vyhlásil nezávislosť Katalánska takým spôsobom, že si musel proti sebe aspoň trochu poštvať všetky tábory.
V prvom rade konzervatívnu madridskú vládu na čele s Marianom Rajoyom, veď slová o nezávislosti boli vyrieknuté. V druhom rade opozičných socialistov na čele s Pedrom Sánchezom. Ten bol pripravený Kataláncov brániť pred odňatím autonómie, ktorým konzervatívci hrozia. Za jedinej podmienky, že Puigdemont jednostranne nevyhlási nezávislosť Katalánska.
Puigdemont naštval aj tvrdých zástancov separácie Katalánska od Španielska. Faktické uvedenie nezávislosti do platnosti podmienil rozhovormi s Madridom. V neposlednom rade sotva potešil väčšinu Kataláncov, ktorá (aspoň podľa prieskumov) je síce rozhorčená násilníckym postupom Madridu, nezávislosť však nežiada.
Každopádne, predseda regionálnej vlády urobil krok, ktorý umožňuje rôzne interpretácie. Snaží sa pritlačiť na Madrid pohrozením, že Katalánsko naozaj odíde? Alebo chce hrať o čas, pretože vzhľadom na úrad, ktorý zastáva, musí dobre vedieť, že Katalánsko nie je na okamžitú samostatnosť ani trochu pripravené? Alebo chce naozaj rokovať?
Väčšina európskych médií Puigdemontovo vyhlásenie komentovala ako odohratie lopty na Rajoyovu stranu ihriska. Ten však obratom urobil to isté: žiadosť Madridu, aby Barcelona vyjasnila, či teda vyhlásila nezávislosť, alebo nie, vracia ďalší vývoj do Puigdemontových rúk. Niektorí dokonca tvrdia, že to je už možné chápať ako začatie dialógu, o ktorom katalánsky premiér hovoril. Bol by to trochu čudný dialóg, ale ktovie.