Keď si štát púšťa žilou
Za uplynulé štyri roky štát rozličným poradenským firmám zaplatil desiatky a desiatky miliónov eur. Vzhľadom na to, že disponuje obrovským byrokratickým aparátom a politici sa neustále oháňajú potrebou šetriť, ide o nehoráznu sumu.
Nezávislý audit hospodárenia má iste svoje opodstatnenie, aj keď je otázne, či ho nevyhnutne musia robiť tie najrenomovanejšie, a teda najdrahšie nadnárodné spoločnosti. Tak ako sa u nás bežne nejazdí na Ferrari, tak aj krajina, ktorá svojím ekonomickým výtlakom rozhodne nepatrí medzi svetovú špičku, by mala nakupovať služby adekvátne svojim možnostiam.
Úplne samostatnou kapitolou sú konzultačné služby, pri ktorých cenotvorba pripomína čistú alchýmiu. O tom, či je práca konzultanta hodná 100, 200 alebo viac eur na hodinu, možno vážne pochybovať. Najmä, ak obdobnú činnosť na jednotlivých ministerstvách a v pridružených inštitúciách neraz vykonávajú štátni úradníci za zlomok tejto sumy.
Štát určite nepotrebuje externú firmu, ktorá mu poradí ako zracionalizovať počet zamestnancov na ministerstve, lebo sám najlepšie vie, ako jeho inštitúcia funguje. Nepotrebuje ani analýzu ako vybudovať spoločný mediálny komplex pre slovenskú televíziu a rozhlas. Predovšetkým nie od spoločnosti, ktorá o danej problematike nemá ani šajnu. Ak chce štát naozaj zlepšovať podnikateľské prostredie, stačí sa spýtať podnikateľov, respektíve usporiadať seminár, a nie platiť analýzu za 1,1 milióna eur…
Naopak, potrebujú to všetky konzultačné firmy, lebo inak by nemali z čoho žiť. Samozrejme, to, že sú úspešné pri získavaní zákaziek, nie je ich chyba, ale chyba štátu, ktorý si úplne zbytočne púšťa žilou.
Súvisiace články
Ekonomika | pred 9 rokmi | 5
