O prepriahaní
Ján Richter stojí pred ťažkou dilemou, ktorú mu nepredložil nik iný ako jeho vládny i stranícky predseda. Do decembrového snemu sa musí rozhodnúť, či zostane ministrom, alebo generálnym manažérom Smeru. Robert Fico totiž konečne dospel k presvedčeniu, že táto dvojjedinosť je naďalej už neúnosná.
Hádam ako šéf takého rezortu, akým je napríklad kultúra, by to mal skúsený stranícky harcovník Richter ľahšie. Ale úspešne dirigovať zložitý orchester, ktorý predstavuje problematická oblasť práce, sociálnych vecí a rodiny, a súčasne oživiť výrazný útlm vnútri vládnucej strany nie je dlhodobo udržateľné.
Táto závažná požiadavka sa nezrodila sčista-jasna až po oznámení výsledkov regionálnych volieb, v ktorých Smer prišiel o štyri županské kreslá. Ide o viacročný trend, ktorý sa nedarí zabrzdiť. Určite tu zohrávajú negatívnu rolu kauzy. Keď ich vedenie Smeru nedokáže dostatočne vysvetliť nielen svojim voličom, ale ani členom v okresoch, tak rozhodne niečo vŕzga v jeho štruktúrach. Veľká a vplyvná strana si vyžaduje topmanažéra či výkonného podpredsedu na plný úväzok. Nehovoriac o tom, že atranícki funkcionári a predovšetkým poslanci za Smer by nemali pracovať iba za stolom a v kuloároch, ale s ľuďmi priamo v teréne.
Pravda je aj to, že by sme okrem Richtera v dnešnej vláde našli aj viacerých iných zrelých adeptov na odchod. Najmä ak premiér opakovane tvrdil, že v personálnych otázkach dokáže byť flexibilný. Svojho času, za perestrojky, sa nechuť k zásadným kádrovým zmenám v Československu vysvetľovala okrídlenou vetou, keď kone ťahajú, netreba ich prepriahať. História nielen vtedy ukázala, že to môže byť veľmi chybná téza.
Súvisiace články