Spojené štáty európske
Od čias, keď rakúsky šľachtic Richard Coudenhove-Kalergi predstavil svoju ideu Paneurópy, už ubehlo takmer 100 rokov. Starý kontinent, napriek obrovskému pokroku v integrácii, má od jednotnej federácie však ešte stále ďaleko. Okrem základného problému - neochoty vzdať sa úplne národnej suverenity - existuje mnoho nedoriešených otázok, ktoré tomuto procesu bránia (aj keď v konečnom dôsledku je žiaduci).
Napr. predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker prišiel vo svojom nedávnom prejave o stave únie s viacerými návrhmi smerujúcimi k jej väčšej federalizácii, no predstava, že by sa časť kresiel v európskom parlamente volila na základe jednotnej celoeurópskej kandidačnej listiny, sa nestretla s veľmi pozitívnym ohlasom.
Martin Schulz vo štvrtok na sneme SPD predstavil tiež svoju víziu federalizovanej Európy. Urobil to však takým nešťastným spôsobom, že horšie to azda ani urobiť nemohol. Nič totiž nie je jednoduchšie, ako buchnúť po stole a povedať: bude to takto, ako som povedal, a komu sa nepáči, môže ísť.
Už samotná myšlienka, že do roku 2025 vypracuje konvent ústavnú zmluvu, ktorá bude predložená v členských krajinách na referendum, je dosť radikálna. No povedať, že kto bude potom proti, ten pôjde z EÚ von, je úplne kontraproduktívne.
Aký smerom sa bude uberať európska integrácia do roku 2025, je zatiaľ vo hviezdach, no je takmer isté, že dovtedy žiadne Spojené štáty európske nebudú. Na to by sme totiž najprv potrebovali menovú úniu, a práve v tomto bode sa dá počítať s tvrdým odporom Nemecka.
Najprv si treba upratať pred vlastným prahom, a nie zbytočne dráždiť ostatných.
Súvisiace články