Honba na bosoráka
Najvyšší súdny orgán evanjelickej cirkvi Generálny súd pôvodne zamietol odvolanie evanjelického teológa Ondreja Prostredníka proti jeho vylúčeniu z učiteľskej praxe na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského.
Prostredník sa teda obrátil na Dištrikturálny súd vo Zvolene, ten prípad zas vrátil „hore“, vraj nie je v jeho kompetenciách, ale vrchnosť sa očividne prípadom „heretika", ktorý sa opovážil počas letného LGBTI Prideu zastať sexuálnych menšín, nechce zaoberať. Prípad je teda opäť vo Zvolene. A spolu s ním aj otázka, či môžu biskupi a cirkev skutočne rozhodovať o individuálnych právach, ktoré definuje naša ústava a platné zákony – a tým ich podľa vlastnej ľubovôle a špeciálnych výnimiek meniť.
Argumenty biskupov sú zanovito nepriestrelné: Prostredník vraj „plazivo implantuje názory rozporujúce stanoviskám Evanjelickej cirkvi študentom teológie“ či „zneužíva slobodu akademického bádania“. Univerzita a teológ si však obhajujú opačný postoj, vychádzajúci z oných garantovaných individuálnych práv. Medzi nimi je aj právo na slobodu vedeckého bádania a vyjadrovania. Inými slovami, právo vzdelávať sa a na základe toho samostatne slobodne kriticky myslieť. A na žiadnej inej pôde by sa pred týmto právom nemali cirkevné dogmy skloniť viac ako práve na pôde akademickej.
Prípad plasticky poukazuje na odveký spoločenský rozpor vyplývajúci z „nebezpečenstva“ vzdelávania ako nástroja, ktorého prvoradou úlohou je dogmy spochybňovať, nie upevňovať. Poukazuje však aj na praktické dôsledky pálčivej situácie, v ktorej majú cirkevní hodnostári ustrnutí v stredoveku neraz väčšiu moc ako zákony krajiny, ktoré majú svojim občanom zaručovať ochranu ich ústavných práv.