Drobné
Čo sa ešte musí stať, aby sa tí, čo vedú Slovensko, začali vážne venovať potravinovej bezpečnosti krajiny?
Vláda bez problémov nachádza obrovské investičné stimuly pre zahraničných investorov, na výstavbu automobilky daruje najúrodnejšiu pôdu, ale pre vlastných poľnohospodárov nemá v rozpočte viac ako jeden milión eur.
Zoči-voči tejto sume vyčlenenej na štátnu pomoc stojí iná. Pasívne saldo v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Vlani malo hodnotu 1,3 miliardy eur. Za túto sumu sme doviezli bravčové a hovädzie mäso, mlieko a mliečne výrobky vrátane masla a tiež vajcia, stovky kamiónov ovocia a zeleniny. Z krajiny, ktorá ešte na konci minulého storočia bola sebestačnou, sa stáva republika, kde banány sú často lacnejšie ako domáce jablká. Z celkovej spotreby ovocia mierneho pásma vieme sami vyrobiť len jednu tretinu a v zelenine máme podobné skóre.
Nevedno, či sme takí nemohúci, alebo sme úplne osprosteli. Máme ešte stále dosť pôdy, aby sme sa vedeli nakŕmiť. A to napriek veľkorysým záberom živiteľky pre neraz pusté priemyselné parky a nevkusné satelitné mestečká. Prejedáme si budúcnosť, keď nevieme premyslenými podporami rozhýbať vlastné potravinové hospodárstvo.
Inak, keby sme mali dosť vlastných potravín, v inom svetle by vyzerala aj problematika dvojakých potravín. Je načase proti prúdu silného dovozu vystavať hrádzu z vlastných potravín. Ale za pár drobných ju nik nedokáže postaviť.