Diskriminácia
Je to pekné, že si čerstvá šéfka rakúskej diplomacie Karin Kneisslová (nominantka FPÖ) netradične zvolila za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty práve Bratislavu.
Pri tejto príležitosti sa poďakovala stovkám Sloveniek za to, že poskytujú Rakúšanom kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Ministerka však priniesla aj zlú správu. Paradoxne sa týka najmä zdravotných sestier a iných občanov Slovenskej republiky legálne zamestnaných u našich západných susedov.
Pravicovopopulistická vláda, ktorá v polovici decembra nastúpila k moci, hodlá obmedziť vyplácanie prídavkov migrujúcim pracujúcim na deti, ktoré žijú v iných členských krajinách Európskej únie. Presnejšie tam, kde sú životné náklady nižšie ako v Rakúsku. Celkovo by tak vo Viedni ročne ušetrili okolo 114 miliónov eur. To je pre ich štátny rozpočet v podstate bagateľ, no ide predovšetkým o gesto vládnej strany slobodných adresované ich radikálne nacionálnym voličom.
Tým okrem tvrdšej migračnej politiky prisľúbila škrty v sociálnych dávkach určených novodobým gastarbeiterom aj z EÚ. Viaceré slovenské rodiny s relatívne skromnejšími príjmami však toto opatrenie v peňaženkách pocítia. V porovnaní s Rakúskom sú totiž u nás detské príplatky v priemere päť– až šesťkrát nižšie. Odhaduje sa, že za robotou do Rakúska oficiálne odchádza takmer 55–tisíc Slovákov a Sloveniek, ďalšie tisíce tam žijú dlhodobo.
V každom prípade tí pracujúci, čo riadne odvádzajú príspevky do rakúskych fondov, by nemali byť diskriminovaní len preto, že ich rodiny žijú na Slovensku či v iných štátoch únie. Aj preto tzv. zákon o indexácii, ktorý pripravuje vláda Sebastiana Kurza, by rozhodne mal mať dohru na celoeurópskej úrovni.