Hospodári
Kto je na Slovensku pravý poľnohospodár? Táto otázka rezonuje opäť ako krátko po revolúcii, keď sa spochybňovali družstvá, ktoré sa postarali o sebestačnosť krajiny.
Keď ich odsudzovali, pretože boli produktom kolektivizácie, ktosi vtedy trefne poznamenal: Aj z násilného aktu môže byť počaté životaschopné dieťa.
Sú teda pravými malé rodinné farmy alebo družstvá podielnikov či po ich krachu vzniknuté súkromné farmy? Namiesto toho, aby sme sa pýtali, kto a ako hospodári, čo prináša na stôl tejto krajiny, ako sa stará o chotár, nanucuje sa téza: malí sú dobrí a veľkí zlí.
Podstata veci je však v inom: sú len dobrí a neschopní hospodári. A sú tiež špekulanti, ktorí sa priživujú na európskych dotáciách. Podpory za tzv. údržbu krajiny neboli slovenským nápadom, ale ponúkla ich Európska únia, ktorá nemala záujem o nadprodukciu potravín.
V praxi to dopadlo neslávne. Narodila sa kasta chytrákov, ktorá, využívajúc konexie, našla spoľahlivú cestu, ako z ničnerobenia vydolovať peniaze, a to aj využívaním pôdy v správe pozemkového fondu. Ale to nie je príbeh poctivých hospodárov, ktorí vytrvali a majú farmy, kde vyrábajú mlieko, chovajú ošípané, budujú sady.
Odlišujme kúkoľ od zrna, nie malí či veľkí, ale dobrí a neúspešní, féroví a podvodníci. Sú na oboch stranách. Historický vývoj, ktorý priniesol istý spôsob hospodárenia aj života, sa nedá posudzovať zjednodušenou optikou.