Ornament
Genius loci bol v rímskej mytológií duch, ktorý ochraňoval isté miesto. Znázorňovali ho ako hada. Dnes sa termín používa na označenie charakteristickej atmosféry, ktorú má dané miesto.
Často ide o malebné zákutia ľudovej a historickej architektúry či miesta v prírode. A iný dnešný význam tohto tajomného výrazu je závislosť osobnosti od rodného kraja či prostredia. Všetci, čo tu kedy žili či tadeto prešli, utvorili mesto, v ktorom žijem. Oni sú tým pomyselným hadom, stužkou, ktorá sa ako ornament vinie jeho ulicami, zákutiami, meandrami tôní vo vinohradoch, z ktorých vyskakujú škriekajúce bažanty a vyľakané srnky, nad ktorými poletujú drozdy, kde kuká kukučka a vrabce štrng brng do druhého tŕnia.
Tu skonal Ľudovít Štúr v pomyselnom náručí Janka Kalinčiaka, tu bývali Zochovci, čo prichýlili „siroťáka“ Janka Smreka, Martin Rázus, Laco Novomeský, do hliny z chotára vtláčali ornamenty keramikári, tu mali ateliéry Štefan Cpin, Ľubomír Kellenberger, Jozef Ilečko, Marián Polonský, a nebol by náš ornament úplný, keby som nespomenula maliarku Vieru Kraicovú, básnikov Jána Stacha či Jozefa Mihalkoviča a poetku Lýdiu Vadkeri Gavorníkovú a napokon na záver, tak ako sa patrí, aj svojho tatenka Vincenta Šikulu, mnohých mená vynechajúc, lebo text bude o literatúre.
V sobotu v Modre v Múzeu Ľudovíta Štúra otvoríme v rámci festivalu FELIBER POETRY výstavu mapujúcu tvorivé a životné zázemia Jozefa Mihalkoviča a Lydky Vadkerti Gavorníkovej. Na oboch si pripijeme a oslávime ich básňou, Jozef Mihalkovič dokonca privolil, že poskytne kratučký rozhovor a vernisáže sa zúčastní. Málokto možno vie, ako veľmi si boli blízki a že boli spriaznení aj rodinne. Lýdia Vadkerti Gavorníková sa v Modre narodila. A hoci celý život strávila v Bratislave, chodievala do Modry za mamou Pavlínkou.
Jozef Mihalkovič prišiel za láskou, našiel ženu aj zázemie. Mária Fialová bola sesternica Lydky Vadkerti Gavorníkovej, ich mamy, Pavlínka a Janka Petrakovičová, niekdajšia duša Múzea Ľ. Štúra, boli sestry. Modranská rodina sa čoskoro rozrástla o Lýdiine a Jozefove deti, všetci modranskí básnici,maliari a džbánkari a muzikanti sa stretávali v ateliéri u Jozefa Ilečka alebo u tata v hamrštíle. Keď Jozefova manželka Mária, rodená Fialová, tragicky zomrela, Jozef sa oženil druhýkrát z Margitou Géciovou, a bola to práve Lýdia, ktorá mu svedčila na svadbe.
Životné peripetie a popritom priateľstvá na celý život, vyrastajúce z podhubia dôverných rozhovorov o robote, o literatúre či umení! Alebo o víne, lebo aj to je najmä robota. Často k nám do hamrštílu chodievali Mihalkovičovci aj s chlapcami Borisom, Marekom a malým Jožkom na návštevu. Neskôr, na gymnáziu, ma začal Marek doučovať fyziku a napokon, po svadbe Lydkinho syna Viktora s mojou sesternicou Stelou Šikulkou sme začali spolu chodiť. Vzali sme sa. Syn dostal meno po dedovi Vincovi a dcéra Barbora Mária, po Marekovej mame Marienke, čo tak skoro odišla. Vplietli sme sa do toho modranského ornamentu. Aj preto sa teším na výstavu. Keď pôjdete okolo, zastavte sa.
Súvisiace články