Mandelovi vďaka
V Kapskom Meste som si raz chcela kúpiť knihu o najstarších dejinách Juhoafrickej republiky. Sympatický starý pán mi podal titul o voortrekkeroch, ktorí prišli z Holandska niekedy v 17. storočí. „Myslím dejiny pred Európanmi,“ vysvetlila som. „Pred Európanmi tu neboli dejiny,“ odpovedal začudovane.
Kníhkupcov pohľad len úprimne odrážal stáročia trvajúci oficiálny výklad dejín. Kolonizácia afrických krajín sa v JAR pretavila do politiky, ktorú jej strojca Hendrik Verwoerd nazval afrikánskym slovom apartheid, dodajúc: „Je to politika dobrého susedstva. Vychádzame z toho, že medzi ľuďmi sú rozdiely.“
Toto „dobré susedstvo“ sa, pravdaže, opieralo o pyramídu, ktorej špici kraľoval biely muž – obchodník, a pod ktorej základmi v diamantových a zlatých baniach v otrockých podmienkach budovala jeho impérium anonymná domáca čierna masa. Kedysi v takej ako strážca pracoval Nelson Rolihlahla Mandela. Tam sa rozhodol, že o takéto „dobré susedstvo“, v ktorom navyše černosi, Indovia, miešanci a ženy nemôžu ani len voliť, nestojí. On, kráľovské dieťa národa Khosa, pod vedením svojho prvého politického učiteľa Waltera Sisulu, postupne zaujal stanovisko, že zápas o slobodu nesmie byť podmienený žiadnou rasou. Južná Afrika patrí každému, kto v nej žije.
Keď sa JAR v roku 1995 stala majstrom sveta v rugby, športe ideovo veľmi nadviazanom na apartheid, prezident Mandela s poďakovaním odovzdal trofej kapitánovi Francoisovi Pienaarovi. Pienaar mu odpovedal: „Nie, pán prezident, vám patrí vďaka za to, čo ste urobili pre túto krajinu.“
Nelson Mandela, ktorý vrátil Juhoafrickej republike dejiny, sa narodil pred sto rokmi, 18. júla 1918.
Súvisiace články
Svet | pred 7 rokmi | 27
