Znepokojujúca dilema
Hráči na medzinárodnej scéne, pokiaľ to nie sú samovrahovia, obvykle zvažujú, čo si môžu dovoliť a prečo. Ako asi uvažovali Saudi, keď vydali príkaz odstrániť saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, ktorý žil a pracoval posledné roky v americkom exile?
Ak sa v Rijáde naozaj rozhodli pre takúto neľudskú, nezmyselnú a z medzinárodnopolitického hľadiska riskantnú operáciu – zavraždiť svojho občana, ktorý má povolenie na pobyt a prácu v spojeneckom štáte, na svojej diplomatickej pôde v ďalšom, treťom spriatelenom štáte – potom v „technickej“ rovine je ich úvaha zrejmá. Kde nie je mŕtvola, nie je ani definitívny dôkaz o vražde.
Inak povedané, dokiaľ budete popierať, dovtedy môžu mať ostatní len podozrenia. Navyše, ak ste na vraždu zneužili svoju vlastnú diplomatickú pôdu, vyšetrovanie sa bude musieť zastaviť pred prahom miesta činu – vášho zastupiteľského úradu.
Tureckí policajti sa pochopiteľne snažia vypátrať, čo môžu – vzťahy Recepa Erdogana s Donaldom Trumpom sú dosť napäté i bez toho, aby na ne padol tieň Chášukdžího zmiznutia a pravdepodobnej vraždy. Okrem pôsobivých indícií, akými sú informácie o pohybe novinára tesne pred zmiznutím a o prítomnosti jednotky saudských tajných služieb v blízkosti konzulátu v Istanbule, však sotva prinesú nezvratný dôkaz.
Ak si v Rijáde naozaj spočítali, že sa im zavraždiť Chášukdžího vyplatí, je to dôvod na znepokojenie. Najmä pre amerického prezidenta, ktorý bude môcť predviesť, či morálny obraz, ktorý o sebe šíri Washington, tentoraz preváži nad peňaženkou.
Rijád to teda možno zahrá „na Putina“, v štýle: naše tvrdenie, že sme nevinní, je rovnako hodnoverné, ako vaše dôkazy či indície. Iná otázka je, čo s touto technikou bude môcť podniknúť ďalej. Ruský prezident máva pre svoje tvrdenia, že Rusko je len večnou obeťou sprisahania, obvykle dobre pripravené publikum doma i v zahraničí.
Saudská kráľovská rodina je klan, ktorý vybudoval svoje impérium vďaka tomu, že sa zmocnil nálezísk ropy. Bohatstvo, hi-tech vymoženosti ani floskuly o Rijáde ako „púštnom Davose“ však nezakryjú zaostalosť a pokrytectvo vlády, ktorá kruto potláča každú kritiku a prejavy nespokojnosti a ktorá sa pri potláčaní slobody slova a vyznania vyrovná aj najtuhším teokraciám. Jej účasť na občianskej vojne v Jemene je jednoducho barbarská a jej odpor proti iránskym ajatolláhom pramení v starodávnej vojne sunitov a šiitov o nadvládu nad svetom islamu a nemá nič spoločné s ľudskými právami a slobodami.
Zatiaľ čo Spojené štáty sa Saudom podkladajú a ich spojenci prinajlepšom zdvorilo mlčia, v očiach Saudov nie je Západ nijakým spojencom. Spojené štáty sú len lukratívnym zákazníkom, ktorý zásobuje Rijád zbraňami (ktorými sa potom bombardujú školské autobusy s jemenskými deťmi) a robí mu v rámci regiónu telesného strážcu.
Ak si to v Rijáde naozaj takto spočítali a predsa zistili, že sa im zavraždiť Chášukdžího vyplatí, je to dôvod na znepokojenie. Nie pre „korunného princa“, ktorý v 21. storočí dovolil ženám šoférovať a necháva sa preto oslavovať ako veľký reformátor. Skôr pre amerického prezidenta, ktorý bude môcť predviesť, či morálny obraz, ktorý o sebe šíri Washington, tentoraz preváži nad peňaženkou. Mnohí Američania sú znepokojení už dnes.