Digitálna daň bez výhovoriek
Digitálne spoločnosti, najmä veľké korporácie, využívajú unikátne príležitosti, ktoré im ponúka jednotný trh. Kombinácia neobmedzeného pohybu kapitálu, nekoordinovaných národných daňových pravidiel a „ústretového“ prístupu niektorých vlád im dáva možnosť takmer úplne sa vyhnúť plateniu daní.
Príliš ústretový prístup niektorých vlád rieši Európska komisia. Daňové sadzby na úrovni nula celá niečo percenta sú de facto nelegálnou štátnou pomocou. Apple už súhlasil, že dane Írsku doplatí, pokuty prídu aj v iných okatých prípadoch.
V druhej oblasti – koordinácii národných daňových systémov – však európske krajiny zatiaľ ďaleko nepokročili. Príkladom je aj digitálna daň. Rokuje sa o nej niekoľko rokov, EÚ sa však k dohode nepriblížila. Medzi najsilnejších advokátov digitálnej dane patrí Francúzsko. Predpokladá 3-percentné zdanenie príjmov veľkých firiem v tých krajinách, kde pôsobia. Podľa odhadov by daň priniesla asi päť miliárd eur ročne.
Vďaka zdaneniu príjmov, namiesto ziskov, medzinárodné firmy nebudú môcť umelo znižovať zdanený základ prelievaním kapitálu do dcérskych spoločností. Zdanenie v krajine, kde sú príjmy realizované, zas zamedzí škodlivej daňovej súťaži v EÚ. Keďže daň by sa vzťahovala len na spoločnosti s obratom vyšším ako 750 mil. €, resp. zdaniteľnými príjmami viac ako 50 mil. €, nezaťažila by malé či začínajúce spoločnosti, ktoré sa snažia uspieť na zahraničných trhoch.
Návrh však naráža na odpor niektorých vlád, najmä Írska, Švédska a Dánska. Vlažný bol aj postoj Nemecka. Minister financií Olaf Scholz však zmenil názor a francúzsky návrh podporí.
Ani s nemecko-francúzskou podporou sa však pravdepodobne nepodarí získať súhlas všetkých členov únie. Odporcovia najčastejšie argumentujú, že digitálny trh je globálny. EÚ by sa preto mala snažiť o širšiu dohodu, ktorá by zahrnula aj ostatné veľké svetové ekonomiky – napríklad na pôde OECD. Rokovania v OECD však už niekoľko mesiacov stoja. Vzhľadom na postoj vlády USA, ktorá tvrdí, že digitálna daň je diskriminačná voči americkým firmám, je nepravdepodobné, že v dohľadnom čase dospejú k dohode.
Riešením však môžu byť postupné kroky. Veľké európske ekonomiky môžu zaviesť národné digitálne dane – koniec koncov, Británia a Španielsko to už avizovali. Ak budú pravidlá koordinovať, nové dane neprinesú výrazné narušenie jednotného digitálneho trhu. V momente, ak sa nájde na úrovni EÚ dostatočná podpora pre celoeurópsku digitálnu daň, nahradila by národné.
Podobne možno riešiť problém globálnej koordinácie. Francúzsky minister financií, s podporou rakúskeho predsedníctva navrhol, aby európska digitálna daň obsahovala tzv. sunset klauzulu – európska daň prestane platiť v momente, keď sa dosiahne dohoda v OECD.
Digitálny sektor patrí medzi najrýchlejšie rastúce oblasti ekonomík. Je férové, aby do verejných financií začal prispievať adekvátnou sumou. Odvolávanie sa na potrebu „čo najširšej dohody“ pôsobí ako výhovorka. Ak to nejde inak, začať možno aj menšími krokmi.
Súvisiace články