NÁZOR: Priskoro na predpovede
Blíži sa uzávierka na prihlasovanie do volieb hlavy štátu. Keďže SNS oznámila, že nebude mať vlastného kandidáta, hlavný pelotón uchádzačov o najvyšší úrad na Slovensku sa zdá byť kompletný. Prieskum, ktorý si dala agentúrou Focus vypracovať televízia Markíza, naznačuje, že súboj nebude mať jasného favorita.
Kto si však dnes, ešte pred začatím oficiálnej kampane, trúfne predpovedať jej priebeh a výsledky a nevyzerať pritom ako veštec amatér?
Po dlhých mesiacoch priehľadného oťukávania terénu nám teda Andrej Danko definitívne potvrdil, že SNS do volieb nikoho nevyšle. A vzápätí svojimi predstavami o demokracii opäť názorne predviedol, že to je to najlepšie, čo mohli národniari urobiť.
Kandidátov, ktorých postoje by sa tiež dali zhrnúť do lampasáckeho mudrovania o tom, že demokracia je síce fajn, ale nakoniec vždy musí niekto rozkazovať a niekto poslúchať, je už v súťaži viac než dosť. Je pravda, že predseda SNS sa zo svojho obdivu k autoritárstvu vyznáva aspoň otvorene, lenže to je vskutku iba slabá útecha.
Keď sa ktosi týždeň pred voľbami vzdá v prospech niekoho druhého, ani zďaleka to neznamená, že sa ich preferencie jednoducho sčítajú.
Podľa spomínaného prieskumu by sa do druhého kola so zhodným percentuálnym ziskom prebojovali Maroš Šefčovič a Robert Mistrík. Prieskum bol síce prvým, ktorý už akceptoval kandidatúru Šefčoviča, ale stále medzi kandidátmi uvádzal i Andreja Danka. Jeho najväčšou slabinou je však fakt, že sa ešte nerozbehla plnokrvná kampaň.
V oficiálnej kampani a v atmosfére pribúdajúcej nervozity často padajú rozličné starostlivo vymýšľané koncepcie a prácne budované imidže. Televízia, pravdaže, nie je všemocná a verbálna zručnosť v diskusii často nezachráni kandidáta od blamáže, keď ten jednoducho netuší, o čom hovorí.
Niekedy zasa, naopak, aj habkajúci amatér dokáže svoju argumentačnú nemohúcnosť prekryť, keď už rok vopred oblepí krajinu svojou tvárou, všakže. Kampaň znamená i protikampaň, a ani tú ešte nepoznáme. Tá dokáže protivníka potopiť ešte aj o päť minút dvanásť, inokedy sa zasa môže obrátiť proti tomu, komu mala pomôcť. A tak ďalej.
Je skrátka ešte priveľa toho, čo nepoznáme a politológ Ján Baránek má pravdu, keď hovorí, že na relevantné prieskumy si ešte budeme musieť počkať. O to viac musí zarážať dohoda Zuzany Čaputovej a Roberta Mistríka, podľa ktorej ten, kto bude mať v prieskumoch výrazne menej, sa vzdá v prospech toho druhého ešte pred prvým kolom volieb.
Čo to znamená výrazne menej? A ktorý prieskum bude ten rozhodujúci? A napadlo niektorému z architektov tohto nezmyslu – napríklad Igorovi Matovičovi – že keď sa ktosi týždeň pred voľbami vzdá v prospech niekoho druhého, ani zďaleka to neznamená, že sa ich preferencie jednoducho sčítajú?
A keď už sme pri tom, napadlo tým, ktorí takto podhodili Čaputovú Mistríkovi hádam v domnení, že ona má pred sebou ešte parlamentnú budúcnosť, že ani takto to automaticky nefunguje? Možno i napadlo: svedčia o tom ich výzvy, aby ju teraz ľudia podporili v prieskumoch – aby mohla vôbec kandidovať. Bolo by to milé, keby to nebolo zúfalé.